Vždy a navždy

Láska sa skryje hocikde, hockedy nájde sa tá krásna vec… básni Jacques Prévert v zbierke Nahé lásky. I oheň chce znať z dievčích tiel, tiel – lebo k duši nikto neprišiel… naznačuje Laco Novomeský v básni Mladosť. Alebo aj trochu pragmatickosti: Keď tu nie je tá, ktorú milujem, milujem tú, ktorá tu je, ako žartovali kedysi starí českí a slovenskí básnici.

Láska je slovom všade, aj u tých, čo v rukách nesú plasty medu, aj  u tých, čo v nich zvierajú poháre jedu. Zaujímavá je história Dňa sv. Valentína, dnes najčastejšie spájaného so zaľúbenosťou. Podľa niektorých údajov spočiatku vraj mali dni zasvätené Valentínovi iný význam – dvaja historickí Valentínovia skončili tragicky, a tak sa tento deň najprv zasväcoval ochrane pred pohromami. Až neskôr ho Angličania a Francúzi pozmenili tak, že vyžrebovali Valentína a Valentínu, ktorí kraľovali celý rok a svojím správaním mali ľudí inšpirovať k milovaniu. Valentína nazývali (prvým) jarným sviatkom ľúbostného šantenia.

Dnes je Dňom zamilovaných, čiže i lásky. A táto je, s dieťaťom, rodinou  a prácou, jednou z najvyšších hodnôt človeka a ľudského života. Je schopnosťou naučiť sa dávať a dostávať, odovzdávať sa a prijímať, bez protislužieb. Znamená vzájomnú náklonnosť a porozumenie, dôveru, neustále objavovanie a oddanosť, pozornosť a uznanlivosť, ohľaduplnosť a trpezlivosť, harmonický pohlavný život, náruživosť nielen v medových týždňoch… Bez toho všetkého sa obaja partneri nedokážu dlho viezť hrboľatými cestami života.

Tajomstiev vzťahov, ktoré vydržali dlhé roky, je mnoho. Jedno je v opravdivosti citov, v ochote znášať protichodné názory. Dakedy môže byť aj v hádke ako koreniu vzťahu s tým, že nad hnevom nesmie zapadnúť slnko. Trvácnosť vzťahu závisí aj od dostatočnej tolerancie v prípade, keď sú ľudia absolútne rozdielni, v spoločnej pamäti vzťahu, v tom, či si obaja rozumejú aj bez slov, v schopnosti sebairóniou vycúvať z konfliktu, v pravdovravnosti.

Každé životné obdobie, aj na poli lásky, prináša so sebou radosti a napätie. Sú v ňom aj dni šantenia, ale aj chvíle tichej domácnosti. Predsa však, aby to súžitie vydržalo, je tu vzájomná dôvera, úcta k tomu, čo robí ten druhý. Je to aj bohatstvo, v čomsi inom než v peniazoch: v práci a v záľubách, ktoré obaja milujú, v spokojnej rodine, v atmosfére, ktorú svorne  prežívajú.

Láska je práve to, ďakujúc čomu naši starí otcovia  a staré matky v šťastí a spokojnosti vychovávali svoje početné deti a vnúčatá napriek biede, mnohým materiálnym starostiam, zriekaniu sa všeličoho. Existencia ľudstva je, slovom, bez nej nepredstaviteľná. A vždy tak aj zostane. Počas mnohých 14. februárov a všetkých dní mimo nich.

O. Filip