PAVEL KOYŠ
Tak by som ti chcel napísať:
si moje leto medové.
Ja som tvoj prameň – napi sa!
A nikomu to nepovedz!
Tak by som ti chcel pošepnúť
hravé a pravé nezmysly,
chcel by som vedieť, akú chuť
máva tvoj úsmev priesvitný.
Tak by som ti chcel hovoriť
to isté, isté dokola.
Chcel by som sa ťa dovolať
a do srdečnej komory
vždy na noc si ťa pochovať
a potom na deň odznova.