Za členské štáty EÚ na chvíľu rozhodovali študenti

Dospieť k dohode v otázkach budúcnosti Európy nie je vždy jednoduchý a rýchly proces. Mohli sa o tom presvedčiť v apríli aj študenti a študentky Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave na 8. ročníku modelovej konferencie, ktorá sa tento rok zamerala na reformu Eurozóny či poskytovanie rozvojovej pomoci najchudobnejším krajinám sveta.

Modelová konferencia FMV 2015 je projekt organizovaný študentmi a študentkami Fakulty medzinárodných vzťahov (FMV) Ekonomickej univerzity v Bratislave. Cieľ je jednoduchý – počas dvoch semestrov sa zdokonaliť vo vyjednávacích a argumentačných zručnostiach, overiť si teóriu v praxi.

Alternatívny pohľad na problematiku

Zaujímavosťou je, že v rámci simulácií multilaterálnych rokovaní zastupovali zainteresované štáty samotní študenti, pričom sa snažili dosiahnuť dohodu či zhodu v riešení konkrétnych medzinárodných otázok, ako aj v textovej podobe pripraviť alternatívny pohľad na danú problematiku. Ten potom odznel pred spolužiakmi aj expertmi na danú oblasť (zástupcami veľvyslanectiev na Slovensku, univerzít, politických think-tankov, ekonomických inštitúcií, MZVaEZ SR, UNDP či ZEK v SR) počas Modelovej konferencie FMV začiatkom apríla. Tento rok sa rokovania štyroch sekcií, ako aj záverečná modelová konferencia zamerali na aktuálne výzvy Európskej únie (EÚ): reforma Eurozóny, vízia rozvojovej a jazykovej politiky EÚ, ako aj sprostredkovanie dialógu medzi Srbskom a Kosovom.

V panelovej diskusii Rozvojovej sekcie diskutovali o smerovaní rozvojovej pomoci a spolupráci EÚ riaditeľ odboru rozvojovej a humanitárnej pomoci MZVaEZ SR Peter Hulényi spolu s Ivanou Raslavskou (programovou riaditeľkou Nadácie Pontis), Boženou Baluchovou (komunikačnou konzultantkou UNDP a ZEK v SR) a Ingrid Majerovou zo Sliezskej univerzity v ČR.

[blockquote style=“1″]V panelovej diskusii Politickej sekcie o sprostredkovaní dialógu medzi Srbskom a Kosovom, ako aj o integrácii Srbska do EÚ najviac zarezonoval príhovor Šaniho Dermaka (mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Republiky Srbsko v Bratislave), ako aj úprimný osobný príbeh Normana Thatchera Sharpfa (zástupcu vedúceho misie Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave).[/blockquote]

EÚ najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci

Je nespochybniteľné, že rozvojová politika Európskej únie má v rámci celosvetového systému oficiálnej rozvojovej pomoci významné postavenie. Podľa štatistík OECD je EÚ (spolu so svojimi členskými štátmi) najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Rozvojová sekcia Modelovej konferencie FMV sa preto venovala inštitucionálnemu, teritoriálnemu, ale aj finančnému aspektu rozvojovej politiky EÚ. Hneď v úvode poukázala na finančný záväzok, ktorý ostal nenaplnený.

Pred desiatimi rokmi sa totiž členské štáty zaviazali vyčleniť na oficiálnu rozvojovú pomoc  0,7 % svojho hrubého domáceho príjmu. Do roku 2015 však z 28 krajín EÚ naplnili tento záväzok len štyri krajiny (Luxembursko, Švédsko, Dánsko a Veľká Británia). Slovensko sa podľa nedávnej správy AidWatch spolu s Poľskom, Českom či Gréckom nachádza na konci rebríčka s hodnotou 0,08 %. V rámci panelovej diskusie rozvojovej sekcie na Modelovej konferencii FMV 2015 odznelo jednoznačné stanovisko, že štáty by sa mali väčšmi usilovať o naplnenie tohto sľubu. Daný príspevok totiž vedie k skvalitneniu života približne 1,2 miliardy ľudí v najchudobnejších krajinách sveta. Napríklad Slovensko poskytuje dlhodobo rozvojovú pomoc v programových krajinách – v Keni, Afganistane, Moldavsku a Južnom Sudáne.

V roku 2015 bilancujeme

Rok 2015 je pre oblasť medzinárodného rozvoja významný z viacerých dôvodov. Tento rok totiž budeme bilancovať naplnenie, či skôr nenaplnenie Miléniových rozvojov, pomocou ktorých si takmer 190 krajín OSN v roku 2000 zadefinovalo rozvoj a zaviazalo sa zabojovať s extrémnou chudobou a hladom.

Rok 2015 je takisto vyhlásený za Európsky rok rozvoja, ktorý by mal prostredníctvom rôznych vzdelávacích podujatí dostať problematiku rozvojovej pomoci do povedomia širšej verejnosti. Modelová diskusia FMV je toho príkladom. Zapojení študenti a študentky si tak nielen precvičia kritické myslenie a argumentáciu, ale aj sa dozvedia viac o vízii rozvojovej politiky Európskej únie, založenej na princípoch solidarity, efektívnosti, progresívnosti a transparentnosti.

Text: DocUnion

Foto: archív Modelovej diskusie FMV