V septembri malo pätnásť študentov a študentiek Katedry rozvojových štúdií (KRŠ) Palackého univerzity v Olomouci možnosť navštíviť Moldavsko. Táto republika nebola pedagogičkami vybraná náhodne. Ide o jednu z programových krajín oficiálnej rozvojovej pomoci ČR aj SR. Hneď niekoľko mimovládnych organizácií aj súkromných firiem tam s pomocou lokálnych partnerov realizuje projekty, zamerané na rôzne sektorové priority.
Nik zo skupinky mladých ľudí (prevažne z Českej republiky), ktorí študujú na Palackého univerzite medzinárodný rozvoj, ešte nikdy tento štát nenavštívil. Vďaka finančnej podpore od Českej rozvojovej agentúry (ČRA) v rámci aktivít Európskeho roku rozvoja sa tam konečne mohli vybrať. Po návrate zorganizovali sériu verejných diskusií, prednášok, fotovýstav o tejto krajine a vytvorili niekoľko turistických i odborných článkov o svojej skúsenosti z tohto menej rozvinutého štátu (kdesi na pomedzí vplyvu Ruska a Európskej únie).
Či už sa rozprúdila diskusia medzi študentmi a študentkami Palackého univerzity na pôde Delegácie EÚ v Moldavsku, na pôde Rozvojového programu OSN (UNDP), či už to bola viac formálna diskusia s pánom veľvyslancom ČR v Moldavsku, alebo menej formálna diskusia s veľvyslancom SR v Kišiňove, jedno slovo bolo v každom prejave kľúčové – reformy. Tie sú naozaj pre konkurencieschopnosť, prílev investorov do Moldavska, prístupové aktivity vstupu do EÚ či boj s korupciou nevyhnutné.
Začať možno reformou verejných financií. Tá slovenská sa považuje za jednu z najúspešnejších oblastí ekonomickej transformácie Slovenska, preto sa aj Regionálne centrum UNDP pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov rozhodlo implementovať program „Verejné financie pre rozvoj“ ako súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci SR v Moldavsku. Cieľom je podporiť implementáciu programového rozpočtovania vo verejnej správe v Moldavsku a vytvoriť podmienky pre udržateľný rozvoj kapacít. Uvidíme, ako si Moldavská republika osvojí vlastníctvo reformnej agendy a odhodlá sa podľa plánu zrealizovať rozpočtovú reformu.
Čo sa týka sektorovej priority, zameranej na sociálnu infraštruktúru a služby, tam mohli študenti a študentky KRŠ vidieť konkrétne príklady z implementácie rozvojového projektu českej Charity v Kišiňove. Ten sa zameriava na zdravotnícku a sociálnu starostlivosť o ľudí v núdzi – opustených starších ľudí, ale i deti či polosiroty, o ktorých sa musia starať nevládni starí rodičia. Ich ozajstní rodičia totiž na živobytie zarábajú v západoeurópskych štátoch.
Charita má v niekoľkých regiónoch Moldavska za sebou aj iné úspešné projekty, zamerané na zavedenie systému prevencie u ochorenia cukrovky, rozvoj pestúnskej starostlivosti (systém náhradných rodín) či už spomínaný rozvoj domácej starostlivosti. Zdravotné sestry sú na realizovanie ošetrení v domácom prostredí vyškolené, ich zdravotnícke pomôcky a prístroje sú jedny z najlepších na trhu.
Na území triapolmiliónového štátu sa prekvapivo nachádzajú dve autonómne oblasti – Transnistria (pozostatok zamrznutého konfliktu z roku 1991) a Gagauzsko. Tú druhú oblasť mali možnosť študenti a študentky KRŠ počas desaťdňovej terénnej exkurzie takisto navštíviť. Bolo zaujímavé sa pozrieť aj na školstvo a fungovanie lokálnych organizácií v regióne.
Napríklad moldavská komunitná organizácia Ograda Noastra sa zameriava na inkluzívne začlenenie a podporu aktivít viacerých menšín, ktoré sa v Moldavsku musia naučiť koexistovať. Ide o vzdelávacie aktivity, tréningy pre budúcich lídrov či líderky, aktívnych v komunitnom organizovaní – snažiacich sa zmeniť svoje okolie k lepšiemu.
Azda najlepší príklad úspešnej implementácie projektov na jednom mieste, hradených z financií ČRA (vďaka projektu Charity) a čiastočne od U.S. Department of State (vďaka projektu Ograda Noastra), mohli vidieť českí študenti práve v Gagauzsku. Tu vďaka podpore talentu a aktivít mládeže na lýceu vo Vulcanesti rastú výrazné osobnosti občianskych aktivistov, pedagógov či novinárov. Aspoň tak to vyzeralo podľa originálnej prezentácie miestnych tínedžerov.
Aj ochrana životného prostredia patrí medzi sektorové priority oficiálnej rozvojovej pomoci ČR v Moldavsku. O tom, že to nie je len pekná fráza na papieri, sa mohli študenti a študentky rozvojových štúdií presvedčiť počas návštevy projektu českej firmy Dekonta, a.s., ktorej na prenose skúseností a bezpečnom prostredí záleží. V minulosti v Moldavsku zrealizovala projekty, zamerané na nápravu ekologických záťaží po pôsobení pesticídov, alebo na sanáciu letiska v Marculesti – znečisťovaného roky ropnými látkami.
Účastníci terénnej exkurzie, ktorí po ukončení svojho štúdia na KRŠ možno budú pôsobiť v oblasti výskumu, politiky, diplomacie či praktickej implementácie projektov rozvojovej spolupráce v krajinách s nižšími príjmami, tak mali jedinečnú príležitosť pozrieť sa – ako sa reálne odstraňuje z pôdy kerozín, a že takýto projekt nemusí realizovať nevyhnutne mimovládka či univerzita, ale aj zanietená súkromná firma. Spolupráca má predsa svoju podstatu úspechu zakódovanú vo svojom názve.
Božena Markovič Baluchová
Foto: B. M. Baluchová, Kateřina Procházková
Niekedy si ani nevšimneme, čo robíme mimovoľne počas rozhovoru s inými. Či už ide o ošívanie so sebou, prekrúcanie očami alebo obhrýzanie nechtov. Týmito zlozvykmi síce nechceme vyjadriť nič zlé, no na niekoho...
Čítaj viacNOVÝ SAD – od 08.30 do 11.00 h: Šarplaninská č. 32-48; Kotorská č. 72; Stanoja Glavaša č. 69; – od 11.00 do 13.00 h: Vladu Ðorđevića č. 7A-41; Momčila Nastasijevića č. 3-21;...
Čítaj viac1369 – uhorský kráľ Ľudovít I. udelil Košiciam právo používať na pečati a na mestskej zástave svoj vlastný erb. 1381 – uhorský kráľ Ľudovít I. v Žiline vydal listinu tzv. Privilegium pro...
Čítaj viacOltárny krúžok žien Tabita pri Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove tradične organizuje bazár odevu a obuvi. Od pondelka do piatka v časovom rozpätí od 14.00 do 19.00 hodiny v...
Čítaj viac
