Uznanie, ktoré získala na sklonku decembra, považuje za jedno z najmilších. A má ich ozaj dosť, tak za vedecké, ako aj za vzdelávacie, tiež odborné pôsobenie. Branka Lazićová, doktorka poľnohospodárskych vied, riadna emeritná profesorka Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade, na ktorej dva mandáty bola vedúcou Katedry pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, tiež dekankou v rokoch 1985 až 1989, je bezpochyby osobnosťou, ktorej výsledky a zásluhy nemožno obmedziť výlučne len na jednu, prípadne na pár oblastí.
– Ďakujem vám všetkým, ktorí ste práve tu, v budove pokrajinskej vlády. Nebudem pesimistkou, lebo to nie je môj štýl. Keby bol opak, dnes by som tu azda nestála, lebo by som ani neprišla sem, ani nezískala túto cenu. Po toľkých rokoch môžem povedať, že verím v lepší zajtrajšok. Zvlášť keď sa pozriem na vás: ste tu aj vy z organickej výroby, aj predstaviteľky Zelenej siete Vojvodiny, aj moji zeleninári, od tých najstarších, po tých najmladších, z ktorých sa veľká časť upriamuje na ekologické systémy výroby, na organickú produkciu, sú tu ženy z mnohých dedín angažujúce sa v početných odvetviach a smeroch… Hodne toho sme vo Vojvodine dosiahli, najmä prostredníctvom ženských organizácií prispievajúcich k rozvoju našich dedín. V pokrajine je za nami viac ako tisíc podujatí vo vidieckych prostrediach. Je to úctyhodné číslo. Viedla nás pritom láska k našej dedine, k našej rovine, k našim poliam, umožňujúca nám dosiahnuť výsledky, aké sú za nami… – uvedenými slovami sa laureátka ročného uznania alebo skôr Ceny vlády APV v oblasti rodovej rovnosti prof. Dr. Branka Lazićová prihovorila účastníkom piatkovej slávnostnej akadémie, prebiehajúcej 28. decembra v Novom Sade.
Nikdy nebola jednostranne zameranou: súbežne so vzdelávacou a vedeckou prácou, stačila celé roky byť činná aj v spoločenskom a kultúrnom živote: či už ako podpredsedníčka Zhromaždenia obce Nový Sad, či ako podpredsedníčka Zhromaždenia APV, prípadne ako predsedníčka Zväzovej konferencie pre aktivitu žien Juhoslávie.
Aj stručnejší pohľad na pôsobenie dozadu prezrádza, že jej s pribúdajúcimi rokmi pribúdali i nové, širšie záujmy. Preto sú najmä tie dve posledné desaťročia poznačené hlavne ekologickými programami školení, ako aj priamou angažovanosťou v rámci mimovládnych ekologických a ženských organizácií v Novom Sade a vidieckych prostrediach. Ako jedna zo zakladateliek mimovládky Zelená sieť Vojvodiny realizovala v jej rámci celý rad odborných prednášok a cvičení. Cieľ od samotného začiatku bol jasný: aby ženy na dedinách získali slušné základy v oblasti organickej výroby, tak isto mnohé ďalšie vedomosti, ktorými si zlepšia vlastnú ekonomickú pozíciu. Osobitne sú pozoruhodné výsledky, ktoré dosiahla na pláne biozeleninárstva ako hodnotného a perspektívneho povolania vidieckych žien.
V rámci takejto orientácie badateľný je jej priekopnícky prínos k založeniu špecifických, úradne akreditovaných Zimných škôl pre poľnohospodárskych výrobcov vo Vojvodine. Ich vznik označil začiatok rozvoja širokej oblasti školení a praktickej činnosti, upriamenej na posilňovanie pozícií žien v rurálnych prostrediach.
Celkovo by sa dalo povedať, že všetky svoje ekologické a agronomické výskumy, vedomosti a dlhoročné skúsenosti Dr. Lazićová celé desaťročia vkladá do rozvoja dediny a salašov, zachovania vojvodinských krajiniek a biodiverzity.
Osobitné miesto v tom má uspôsobenie žien zaoberajúcich sa organickou výrobou, aby v rámci multifunkčného pôdohospodárstva vyrábali tradičné, špecifické a úžitkové produkty. Lebo je to spôsob, aby vlastnými novými ekologickými vedomosťami realizovali ekologické a ekonomické zisky, a tým sa hospodársky vyrovnávali s príslušníkmi tzv. silnejšieho pohlavia.
V záujme toho, v rokoch 2010 a 2011 Dr. Branka Lazićová bola členkou pracovnej skupiny na vypracovanie Predbežného návrhu stratégie na zveľadenie hospodárskeho postavenia žien vo Vojvodine, vlani účinkovala aj v založení siete Ženy vo vidieckom rozvoji Srbska s osobitným dôrazom na definovanie cieľov a aktivít tejto siete. Činná a čulá, o práva žien bojuje súbežne na mnohých frontoch. Najmä žien dedinských, ktorých pozícia je v mnohom otrasená existenčnými podmienkami, v ktorých pracujú a žijú. Lebo robia najviac a zarábajú najmenej, čo je pomer, ktorý si žiada urýchlenú zmenu a nápravu.
Oto Filip