Život najčastejšie nie je krásnou vetou. Uvedomujeme si to azda všetci, no zrejme viac než iní osoby postihnuté diskrimináciou: etnickou, pracovnou, sociálnou…
Presne o týždeň s istými rozpakmi oslávime Medzinárodný deň žien. Vyplýva to z výsledkov prieskumu na tému Vzťah občanov k diskriminácii v Srbsku, realizovaného spoločnými silami UNDP u nás, povereníčky pre ochranu rovnoprávnosti a Strediska pre slobodné voľby a demokraciu (CeSID), podľa ktorých je až 42 percent žien vystavených diskriminácii: od oblasti pracovných vzťahov, cez oblasť zdravotníctva a poskytovania sociálnych služieb, po prejavy domáceho a iného násilia. Neslávny primát prebrali od doteraz tradične najdiskriminovanejšej skupiny – Rómov. Zarážajúcou skutočnosťou je, že je takmer sedemdesiat percent opýtaných názoru, že je násilie na ženách rozšíreným javom u nás, kým si len ich dve percentá myslí, že ho niet.
Ukážkou krízy nie je len to, ako žijeme, ale i údaj, tiež prezentovaný v pondelok v Belehrade, že viac ako tretina respondentov mieni, že je hlavnou živnou pôdou diskriminácie predovšetkým oblasť práce a zamestnávania. Na to sa vzťahuje aj tretina diskriminačných žalôb podaných povereníčke pre ochranu rovnoprávnosti. Etnický dištanc je najvýraznejší, keď ide o Albáncov, o ktorých sa až polovica anketovaných vyjadruje, že by si ich nepriala vo svojej rodine. K Chorvátom a Bosniakom je odstup o čosi menší ako skôr, ale na druhej strane stúpol k tunajším Rómom. V sociálnej sfére si možno všimnúť, že si viac ako polovica opýtaných nepraje, aby LGBT osoby či osoby nakazené HIV vychovávali ich deti.
Povereníčka pre ochranu rovnoprávnosti Dr. Nevena Petrušićová za jedno z prvých východísk z trápneho stavu považuje budovanie takej sústavy hodnôt, ktorá bude rešpektovať rozličnosti, kým si Irena Vojáčková-Sollorano, stála koordinátorka Spojených národov v Srbsku, všíma tunajšiu už povestnú chorobu: že v podstate máme dobré zákony, no slabú ich implementáciu. Uvádza, že diskriminácia vždy bola, no dlho nik o nej u nás nehovoril toľko, koľko sa rozpráva dnes.
Uvedenými problémami sa posledných pár rokov začíname zaoberať vážnejšie, hľadajúc možnosti účinnejšieho postihu diskriminácie. To znamená, že pekne znejúce zákonné predsavzatia treba rýchlejšie prenášať do reality, lebo sa bez toho stredovek rýchlo objaví na obzore. Nebola by to žiadna sláva. Skôr neslýchaná hanba.
Oto Filip
Prezident Srbska Aleksandar Vučić v mene občanov Srbska opäť vyjadril sústrasť rodinám bosnianskych obetí v Srebrenici. Zároveň vyjadril presvedčenie, že sa podobný zločin už nikdy nezopakuje. Na sociálnej sieti X, pri príležitosti 30. výročia...
Čítaj viacDetailsMinister zahraničných vecí Srbska Marko Đurić, ktorý sa v Ríme zúčastňuje na Konferencii o obnove Ukrajiny, vyhlásil, že naša krajina dôsledne podporuje mier, medzinárodné verejné právo a Chartu OSN. V tejto súvislosti...
Čítaj viacDetailsVláda Srbska prijala rozhodnutie o vyhlásení stavu núdze v piatich mestách a jedenástich obciach. Dôvodom sú rozsiahle požiare, ktoré zasiahli časť územia Srbska. Požiare spôsobili obrovské škody a vznikli v dôsledku dlhotrvajúceho...
Čítaj viacDetailsPredseda vlády Srbska Đuro Macut vyjadril vďaku všetkým príslušníkom hasičských a záchranných zložiek, polície, Vojska Srbska, dobrovoľným hasičom, civilnej ochrany, zamestnancom verejných služieb a občanom, ktorí nadľudským úsilím neprekonateľne prispeli k boju...
Čítaj viacDetails
