Ženy nie sú dobytok
POZNÁMKA
Mnohí príslušníci tzv. silnejšieho pohlavia svoje nežnejšie či krajšie polovičky (ako ich sami označili) často častujú práveže názvami podaktorých prevažne domácich živočíchov. Jedni vedomí obsahu vyslovených slov, iní môžbyť bez toho, aby si uvedomili, že už tým páchajú násilie.
Podľa dokumentov Spojených národov násilie na ženách je vyjadrenie historicky nerovnakých vzťahov spoločenskej moci medzi mužmi a ženami, ktoré priviedli k diskriminácii a dominácii nad ženami zo strany mužov a k zamedzeniu úplného pokroku žien. Násilie v tomto kontexte je prekážkou na dosiahnutie rovnosti.
Na jednej strane sme svedkami skutočnosti, že ženy sú čoraz prítomnejšie (nie iba v zmysle kvantity, ale i kvality) na verejnej scéne. Nielen na teréne zábavy, kde už dávno vystupovali a vystupujú v úlohe objektov, ale aj na pôde spoločenského, t. j. kultúrneho, osvetového, vedeckého, ba i politického života. Na druhej strane (aký to paradox!) sa čoraz častejšie stávajú obeťami psychofyzického násilia mužskej časti populácie. Podľa údajov Spojených národov jedna z troch žien počas svojho života býva zbitá, znásilnená alebo podstúpi psychické trýznenie zo strany mužov. Za prvých deväť mesiacov roku 2012 v Srbsku až 29 žien zavraždili ich partneri (manželia, priatelia, milenci). Vtedajší alebo bývalí. Pritom sú vraždy čoraz zbesilejšie, neľudskejšie. Strelná zbraň pripadá ako „darček z oblohy“ v porovnaní s ubitím k smrti, zaškrtením, dopichaním nožom… Psychické násilie (znevažovanie, podceňovanie, výsmech, častovanie oplzlými výrazmi, vyvreskovanie…) vyznieva temer nevinne v porovnaní s fackami, bitkou, znásilnením a usmrtením fyzicky v drvivej väčšine prípadov slabších žien zo strany mužov. Ktorí poruke zavše majú „silné argumenty“ na ospravedlnenie vlastných skutkov: obete (ženy) „sú vinné“, lebo boli neverné, nevážili si nadostač mužov, zle varili, neprimerane sa obliekali a správali vo verejnosti, nestarali sa o domácnosť…
Tieto a iné podobné kvalifikácie na konto žien vyslovujú muži (často za výdatnej pomoci alkoholu). Nijako si neuvedomujúc, že v 21. storočí až ani na dobytok by sa nemalo ísť palicou, nie to na ženy. Týždeň bez vraždy, ako najťažšej formy násilia mužov na ženách, v našej zamorenej spoločnosti, je prakticky vzácnou výnimkou. Žiaľ, čoraz zriedkavejšou. Zníženie frekvencie výskytu smutných dní a týždňov je v rukách mužov; haló, je tam niekto…?
J. B-š
