V prúde premien

PUBLIKÁCIA O REALIZÁCII PRÁV NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A UPLATNENÍ ODPORÚČANÍ NEZÁVISLÝCH INŠTITÚCIÍ K OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV V SRBSKU

Neveľká, približne 70-stranová publikácia, ktorá vyšla v náklade 400 výtlačkov, uzrela svetlo sveta pred pár dňami. Konkrétne, na záver štvormesačného projektu Rast účinnosti a viditeľnosti nezávislých inštitúcií pre ochranu ľudských práv v Srbsku, ktorý financoval USAID cez Inštitút pre udržateľné spoločenstvá. Projekt podporený Kanceláriou republikového ochrancu (práv) občanov, inštitúciou pokrajinského ombudsmana a Povereníkom pre ochranu rovnoprávnosti vznikol vlastne ako výsledok terénnej práce a odborných analýz výskumníkov Belehradského strediska pre ľudské práva. V prvom rade na základe návštev desiatich obcí a miest a rozhovorov s predstaviteľmi lokálnych samospráv a národnostných rád Maďarov, Albáncov a Bosniakov. Ohniskom záujmu bolo uskutočňovanie práv národnostných menšín v oblasti používania jazyka a písma, ako i prevod zakladateľských a riadiacich práv na ustanovizne kultúry.

Výkonná riaditeľka Belehradského strediska pre ľudské práva Dr. Vesna Petrovićová v úvodnom prejave projekt a publikáciu označila ako osožné, zdôrazňujúc, že stredisko hlavne kontrolovalo uplatnenie odporúčaní, ktoré nezávislé inštitúcie zasielali lokálnym samosprávam v záujme lepšej realizácie práv národnostných menšín. Zástupca republikového ombudsmana Dr. Goran Bašić v tomto kontexte uviedol, že toto nezávislé teleso vlani zaslalo 333 odporúčaní lokálnym samosprávam, z ktorých realizovali dve tretiny, týkajúce sa predovšetkým individuálnych práv občanov. Z 54 odporúčaní vzťahujúcich sa na ochranu práv menšín, väčšina nebola realizovaná. Tie hlavne súviseli s úradným použitím jazyka, s postavením a ubytovaním Rómov atď. Bašić problém hlavne vidí v znení Zákona o národnostných radách, v jeho (ne)zladenosti s inými zákonmi, v okolnosti, že niektoré lokálne samosprávy nemajú ani kapacity, ani vedomosti, ani prostriedky a ani možnosti realizovať menšinové práva.

Zástupkyňa pokrajinskej ombudsmanky pre ochranu práv národnostných menšín Eva Vukašinovićová ozrejmila význam odporúčaní, vychádzajúc z príkladov vzťahov medzi kultúrnymi ustanovizňami a národnostnými radami. Mladí výskumníci Nikola Kovačević a Dušan Pokuševski sa vo svojich výkladoch zmienili o viacerých skúsenostiach z práce v teréne.

Z ich a iných debatných príspevkov vyplynul záver, že sú zákony, garantujúce práva národnostných menšín v podstate dobré, no neuplatňujú sa – pre rôzne objektívne a subjektívne dôvody – v dostatočnej miere. Je to  jednou z príčin narastajúcej etnickej dištancie v niektorých prostrediach, tak isto celého radu iných problémov. Treba si len spomenúť na diania súvisiace s voľbou bosniackej národnostnej rady. Tá napriek odporúčaniu, ktorého podstatou je odkaz: odstráňte nedopatrenia, ktoré zabrzdili konštituovanie rady, a viacerým iným upozorneniam, dodnes nepôsobí, hoci je šesťmesačná zákonná lehota na realizáciu opatrení, slovami obchodníkov, už dávno po záruke. Píše sa rok 2013, čo znamená, že uplynuli až tri roky od vzniku problému, ako i to, že sa ďalšie voľby národnostných rád majú konať v podstate o rok a čosi, v roku 2014. Tak na tomto prípade a príklade, ako aj na celom rade iných, jasné je, že by sa mnohé oveľa viac a lepšie realizovalo pri tesnejšej spolupráci nezávislých telies, štátnych orgánov, mimovládnych organizácií a iných zainteresovaných činiteľov, ako aj pri sústavnom školení všetkých ohniviek tejto reťaze a občanov samotných. V prospech toho všetkého táto publikácia vlastne aj je.

                                                                                           O. Filip