Žeželj zase ožije

V utorok uplynulo štrnásť rokov odkedy NATO bombám podľahol  najpevnejší i najmohutnejší novosadský most. Žeželjov most bol posledným z troch, ktorých existenčná púť sa v tom nešťastnom apríli 1999 tragicky ukončila. Keď mnohé horúce hlavy vychladli, bolo treba naprávať poškodené, obnovovať zničené. Najprv vznikol provizórny pontónový most, potom dočasný most železnično-dopravný.

Prvé desaťročie tohto tisícročia poznačilo obnovenie najkrajšieho – Mostu slobody, vystavaná je i Varadínska dúha, predpokladom čoho bolo ukončenie projektu splavnenia Dunaja pri Novom Sade.

Náročné stavanie nového Žeželjovho mosta začalo sa dosť oneskorene, približne pred rokom, 21. apríla 2012, hoci Európska banka pre obnovu a rozvoj už v roku 2008 oznámila, že je ochotná vložiť prostriedky do jeho vzniku. Meškanie spôsobila aj zdĺhavá procedúra schválenia projektov a potrebných povolení, takisto nutnosť uzatvoriť finančnú konštrukciu. Ide o približne päťdesiat miliónov eur z prameňov Európskej únie, AP Vojvodiny, Mesta Nový Sad.

Na rozdiel od mosta starého, základom nového nebude betón. Jeho dĺžka má byť 470 metrov, šírka 25 metrov, má mať dva cestné pruhy, taktiež  dve železničné trate.

Jeho konštrukcia je v podstate už na oboch brehoch Dunaja. Celé mesiace, deň čo deň pokračujú zložité práce na jej spájaní, komplikovanom  budovaní a upevnení základov, tak tých na brehoch, ako aj v rieke. Do konca, čiže do chvíle, keď si dunajské brehy zase opäť podajú ruky, uplynie síce ešte dosť mesiacov, no úsilie zrejme bude stáť za to.  Čosi z toho pracovného ovzdušia je i na záberoch tejto fotoreportáže, ktoré boli nafotené práve v deň prvého výročia štartu obnovy Žeželja. A snímky vždy rozprávajú oveľa obraznejšou rečou než slová. Preto sú slová ako podpisy v tomto prípade zbytočné.

O. Filip