Znovu slávnostne odhalili pamätnú tabuľu

„Pamätná tabuľa s podobizňami kráľa Aleksandra I. Karađorđevića  a prvého československého prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka prvýkrát bola oficiálne odhalená 3. mája 1931 v priestoroch vtedajšej divadelnej sály, ktorá bola súčasťou Slovenského národného domu. Tabuľa s podobizňami Aleksandra I. a Masaryka bola zhotovená z iniciatívy vtedajšej Slovenskej pospolitej čitárne v Starej Pazove. Jej inštalovanie bolo plánované na jeseň roku 1928 – k desiatemu výročiu ukončenia prvej svetovej vojny, vlastne k jubileám vzniku Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov a samostatnej Československej republiky. V tom roku 1928 bola vybudovaná prvá divadelná sieň v Starej Pazove a odhalenie tabule bolo plánované súbežne s otvorením nového divadelného domu Staropazovčanov. Tabuľa bola darom Ministerstva školstva Československa a z rôznych objektívnych dôvodov odhalená bola až o tri roky neskôr, teda roku 1931,“ povedal na úvod Martin Prebudila, novinár a spisovateľ vo štvrtok 9. mája v aule divadelnej sály na slávnosti usporiadanej pri príležitosti opätovného postavenia a odhalenia tejto významnej kultúrnej pamätihodnosti. A dodal:

„Za prítomnosti početných vysokých predstaviteľov vtedajších dvoch štátov, kultúrnych pracovníkov a mnohých hostí a po odznení hymny Bože pravde pamätnú tabuľu 3. mája 1931 slávnostne odhalil Július Galanta, predseda Slovenskej pospolitej čitárne v Starej Pazove. Na ceremónii sa zúčastnili: Jeho Veličenstvo kráľa Aleksandra I. Karađorđevića zastupoval plukovník Rajnić, prezidenta Masaryka riaditeľ veľvyslanectva Reisner, Ministerstvo zahraničných vecí ČSR legionár Melč, Ministerstvo školstva v Belehrade Dr. Đorđević, Československú ligu Dr. Glavinić, Československý zväz architektov J. Hrnčiř, banské riaditeľstvo Dr. Jagodić, belehradských Čechov R. Škarka, Radu Slovákov Dunajskej bánoviny Dr. Ján Bulík, Spolok československých žien v Juhoslávii Elena Mičátková, Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev v Juhoslávii Vladimír Hurban Vladimírov a Dr. Cyril Abaffy, Slovenské reálne gymnázium profesor Peternell a prof. Mandić, Staropazovský okres Ž. Mihajlović, Asociáciu juhoslovanských učiteľov V. Oreščanin a ďalší.“

Pamätná tabuľa je svedectvom o priateľstve dvoch národov a ozrejmujúc vtedajšie historické okolnosti M. Prebudila ďalej uviedol:

„Význam tejto tabule zvlášť sa prejavil, keď Kráľovstvo Juhoslávie, Rumunsko a Československo podpísali tzv. Malú antantu, zväz priateľských štátov, ktoré sa, ako to aj ukázala blízka budúcnosť, cítili ohrozené vzrastom nacistických a fašistických ideí v Nemecku a Maďarsku. Malým, spriateleným krajinám bolo jasné, že im uvedené štáty nechystajú nič dobré. Tabuľa v Starej Pazove venovaná Aleksandrovi a Masarykovi čiastočne nasledovala osud svojho štátu. A ten osud bol veľmi búrlivý. Udalosti z druhej svetovej vojny neboli ani tejto tabuli naklonené. Po okupácii Juhoslávie nemecké vojenské jednotky pripravili „zábavu“ vo vtedy najväčšej sále v Starej Pazove. Vediac, že ich táto tabuľa môže „draho stáť“, Pazovčania pamätnú tabuľu z preventívnych dôvodov prekryli plachtou. Žiaľ, to nestačilo. Okupační nemeckí vojaci tabuľu objavili, pričom niektorí spoznali podobizeň srbského kráľa! Hneď sa začalo divoké ničenie pamätníka, najprv ťažkým ​​kladivom a potom dávkami zo samopalov. Avšak nedokázali ju zničiť. Bývalému majiteľovi kina Jánovi Švehlákovi sa nejako podarilo odinštalovať platňu z múra a schovať ju v podkroví. Po vojne pamätnú tabuľu presťahovali do pivničných priestorov Slovenského národného domu a znovu skryli pred zrakom a zlými úmyslami osloboditeľského, teda komunistického a antimonarchistického režimu. V suteréne časom zapadla uhoľným prachom. A zabudnutím. Až v lete 1990 pri čistení suterénu ju náhodou objavili členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka vedení Jaroslavom Litavským. V búrlivých deväťdesiatych rokoch neexistovala ani dobrá vôľa, ani porozumenie obnoviť toto významné kultúrno-historické dedičstvo, hoci zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka vyšlo niekoľko iniciatív. Ani po zmenách z 5. októbra 2000 sa iniciátori nestretli s pochopením miestnej samosprávy obnoviť a znovu inštalovať pamätník. Potrebné je pripomenúť, že za ten čas za konzultácií s pokrajinskými múzejnými inštitúciami a odborníkmi sochár Lászlo Silađi z Nového Sadu urobil základnú rekonštrukciu a reštauráciu tabule, a na tom aj zostalo. Po istom čase tabuľu z Nového Sadu previezli kamenárovi Adamovi Majorskému do Starej Pazovy, aby upravil a zhotovil chýbajúci mramorový rámček a dokončil obnovenie tabule. Znovu uplynulo viac ako desať rokov zabudnutia.“

Vďaka porozumeniu a zasadzovaniu sa zástupcov Miestneho spoločenstva Stará Pazova a Staropazovskej obce, najmä predsedu obce Dorđa Radinovića, vo štvrtok početní hostia – predstavitelia diplomatických zborov, pokrajinských a lokálnych orgánov, predstavitelia slovenských inštitúcií a ustanovizní v meste mali možnosť zúčastniť sa na slávnostnom opätovnom odhalení tohto skvelého pamätníka.

Slávnosť otvoril známy operný spevák Boris Babík zo Starej Pazovy, ktorý zaspieval českú, slovenskú a srbskú hymnu. „Táto pamätná tabuľa ako svedectvo o priateľstve dvoch národov je aj odkazom budúcim generáciám, aby nezabudli na svoje dejiny,“ povedal okrem iného Ondřej Matoušek, zástupca pre otázky obrany Veľvyslanectva Českej republiky v Belehrade.

Podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová povedala, že ľudia, ktorí si nevážia vlastné dejiny a nepoznajú svoje korene, nebudú sa môcť ľahko zorientovať v súčasnosti a ešte ťažšie v budúcnosti. A ďalej uviedla: „Pre všetky mladé generácie, ktoré prídu do tejto siene a budú mať príležitosť vidieť a prečítať si text, ktorý je tam uvedený, budú vedieť, že nielen dnes, ale aj v minulosti tieto tri štáty – Česko, Slovensko a Srbsko dobre spolupracovali.“

Predseda Staropazovskej obce Đorđe Radinović zdôraznil, že aktuálne obecné vedenie je hrdé na multietnickosť a multikultúrnosť tohto prostredia.

Pamätnú tabuľu odhalili Anna Tomanová-Makanová, Đorđe Radinović a Dr. Mišo Filip, predseda Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova.

A. Lešťanová