1. máj

Jeho začiatky siahajú ešte do roku 1886, keď tisíce amerických pracovníkov vyšli do ulíc Chicaga, aby žiadali všeobecné akceptovanie osemhodinového pracovného času. I keď 1. a 2. mája na uliciach neboli neporiadky, 3. mája sa začala bitka, v ktorej polícia zavraždila štyroch členov syndikátu. Táto udalosť bola podnetom na nové protesty, ktoré vyvrcholili výbuchom bomby, keď zahynulo 7 pracovníkov a 67 policajtov.

Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa v júli 1889 zišiel v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály, keď na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za Medzinárodný sviatok práce. Po boľševickej revolúcii Prvý máj sa stal štátnym sviatkom v Sovietskom zväze, a potom aj v iných novovzniknutých jednostraníckych štátoch, ale v nich časom stratil svoj pôvodný význam a svoj pôvodný účel, lebo bol dirigovaný a kontrolovaný pre zlepšenie byrokratickej elity. Pre neskoršie spájanie s jednostraníckym systémom a boľševickým komunizmom, Spojené štáty americké posunuli oslavu 1. mája na september. Po páde bloku jednostraníckych režimov Prvý máj dostal novú afirmáciu ako deň boja o pracovné a ľudské práva rozvojom syndikalizmu a vznikom novej ľavice, ktorá je demokratická a je proti autoritárnosti.

V Srbsku je 1. máj štátny sviatok a tohto roku sa oslavuje nepracovne dva dni. Je to jeden z najväčších národných sviatkov a tradične sa oslavuje v prírode na výletoch a pri grilovačkách.

Vo Vojvodine sa v niektorých slovenských dedinách zachovala tradícia stavania mája v noci pred prvým májom. Pôvodne máje boli stavané pred domami dievčat, neskôr nad určitými ulicami, alebo na frekventovaných miestach dediny a dnes táto tradícia prevzala inštitucionalizovanú formu, teda organizáciu tejto udalosti majú na starosti kultúrno-umelecké spolky a kluby. Aj stavanie, aj váľanie mája pred koncom mesiaca mája je najčastejšie sprevádzané ľudovou veselicou.