K 100. výročiu divadla

27.feb 2014

V sobotu 22. februára na poschodí Galérie insitného umenia v Kovačici bola výstava fotodokumentov pri príležitosti osláv 100. výročia divadla v Kovačici.

Práve v ten deň roku 1914 bolo tu zahrané prvé ochotnícke divadelné predstavenie, a to Kubo v réžii Michala Trnčíka. Bola to prvá inscenácia v slovenskom jazyku v tomto prostredí a mala pre ľud veľký význam, lebo divadlo zohralo významnú úlohu v zachovaní slovenskej kultúry, jazyka a svojbytnosti. Divadlo nie je iba zábava, má i etickú a estetickú funkciu, a v  Kovačici túto funkciu už sto rokov spĺňa na výbornú. Dôkazom sú početné odmeny a uznania, ale i vystúpenia kovačických ochotníkov tak v našej krajine, ako i v zahraničí.

Na výstave sa početným prítomným najprv prihovoril riaditeľ kovačického Domu kultúry Ján Marko, a potom sa slova ujal predseda Divadla VHV scény v Kovačici Pavel Jonáš. Zdôraznil, že divadlo v Kovačici je na vysokej úrovni nie iba vďaka hercom, ale i režisérom, zvukárom, kostymérom, šepkárom, lebo všetci spolu patria do vznešenej divadelnej rodiny. Predseda Jonáš poznamenal, že sú divadelníci skromní, obetaví, nesebeckí, a práve preto má Kovačica veľké divadelné dedičstvo. Výstavu si pozreli i členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a pán Jonáš na tomto prvom podujatí k 100. výročiu divadla v Kovačici srdečne privítal i predsedníčku NRSNM Annu Tomanovú-Makanovú, predsedu Obce Kovačica Miroslava Krišana, predsedu Zhromaždenia obce Kovačica Jána Puškára, predsedu Rady MS Kovačica Martina Zlocha, riaditeľku Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milinu Sklabinskú, predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku Katarínu Melegovú-Melichovú a predsedníčku Výkonnej rady NRSNM Jarmilu Ćendićovú.

Po otvorení výstavy si milovníci divadla a hostia v sieni Domu kultúry pozreli divadelné predstavenie ochotníkov jubilujúceho divadla Ženba a vydaj v réžii Milenka Pavlova.

Uplynulo prvých 100 rokov divadla v Kovačici a začína sa ďalšia storočnica. Okrem zachovávania identity a kultúry divadlo v rokoch pred nami čaká ešte jeden boj: boj o diváka v konkurencii s počítačmi a televíziou.

Ankica Nemogová-Kadancová

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs