OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia obilnín v jesennom období – na čo si dať pozor (5)

VOŠKA OVSENÁ

Telo neokrídlenej živorodej samičky je štíhle, vretenovité, dlhé 1,3 –3,3 mm,  najčastejšie žltozelenej, ale môže byť aj zelenej alebo červenkastej farby. Tykadlá sú hnedožlté s tmavším koncom. Nohy sú žlté, konce stehien a holení tmavšie. Okrídlená živorodá samička je trochu menšia, podobná neokrídlenej, ale s výraznou kresbou na brušku. Vajíčka sú po nakladení zelené, neskôr čierne.

Voška ovsená je monocyklický druh, jej vývin prebieha bez zmeny hostiteľskej rastliny. Prezimuje v štádiu vajíčka na oziminách a na rôznych trávach. V porastoch obilnín sa objavuje na začiatku steblovania pšenice, v apríli.

Vošky žijú najprv na listoch a po vyklasení prechádzajú do klasu, a tu sa stávajú dominantným druhom. Prvé okrídlené jedince sa objavujú hlavne koncom mája a v júni. Najintenzívnejší nálet na obilniny prebieha krátko pred alebo počas klasenia. V priebehu roka má niekoľko generácií. Táto voška sa vyskytuje  najmä na okrajoch polí, populácia môže byť 3- až 4-násobne väčšia na okraji poľa ako v strede poľa.

Priama škodlivosť tejto vošky sa prejavuje pri premnožení predovšetkým cicaním na klasoch. Nepriama škodlivosť je vysoká, a to najmä prenosom vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV).

VOŠKA TRÁVOVÁ

Telo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2 –3 mm, vajcovitého tvaru žltozelenej farby s tmavším pozdĺžnym pruhom na chrbtovej strane. Okrídlená živorodá samička sa podobá na neokrídlené, ale má hnedú hlavu a hruď.

Voška trávová patrí medzi dicyklické druhy vošiek. Vajíčka prezimujú na primárnom hostiteľovi, a to sú ruža, niekedy jahoda alebo repík lekársky. Sekundárnymi hostiteľmi sú obilniny a rôzne druhy tráv. Na obilninách sa objavuje v máji, pričom najpočetnejšia je od polovice júna, potom populačná hustota klesá. Vyskytuje sa takmer výhradne len na listoch. V jeseni prelieta opäť na primárne hostiteľské rastliny, na ktoré kladie vajíčka, ktoré prezimujú. Do roka má niekoľko generácií.

Škodlivosť tejto vošky spočíva väčšinou v cicaní štiav na vrchnej strane listu a na steblách, v klasoch sa vyskytuje len ojedinele. Pri premnožení dochádza k deformáciám a žltnutiu listov. Nepriame škody vznikajú prenosom vírusov, najmä vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV) a vírusu mozaiky kukurice (MMV).

VOŠKA ČREMCHOVÁ

Telo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2,4 – 2,8 mm, je oválne, trávovozelené s tmavozelenou mramorovanou kresbou. Hlava je svetlohnedá (pri okrídlených formách spolu s hruďou čierna). Tykadlá sú takmer čierne, tretí článok je žltý. Chvostík je čiernohnedý. Nohy sú svetložlté, chodidlá a koniec holení sú čierne.

Patrí medzi dicyklické vošky. Primárnou hostiteľskou rastlinou je čremcha obyčajná (Prunus padus). Sekundárnymi hostiteľskými rastlinami sú obilniny (najmä jačmeň siaty, ovos siaty, pšenica letná a kukurica siata), ale aj niektoré druhy tráv. Vývin na sekundárnych hostiteľských rastlinách je podobný ako pri voške trávovej, ale vyskytuje sa hlavne na spodných častiach listovej čepele a v listových strukoch.

Okrem priamej škodlivosti prenáša na obilniny aj mnohé vírusy. Je považovaná za najvýznamnejšieho vektora vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV).

OCHRANA PROTI VOŠKÁM – PREVENTÍVNE OPATRENIA

Na zníženie priamych, ako aj nepriamych škôd spôsobených voškami na obilninách je možné vplývať viacerými agrotechnickými opatreniami, ako sú: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva s čím menším rozsypávaním zŕn, zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie rastlín z výdrvu, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny a optimálne hnojenie. Z hľadiska škôd od viróz sejba ozimín by mala byť neskoršie, pri konci agrotechnického termínu, aby rastliny po vzchádzaní boli vystavené možnej infekcii kratšiu dobu. Významné je, aby porasty obilnín nesusedili, najmä jarný jačmeň by nemal byť v blízkosti ozimného. Základným opatrením v jeseň by mala byť skorá likvidácia rastlín z výdrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Znížiť prelet infikovaných populácií vošiek a iného hmyzu – vektorov viróz z porastu na porast zabraňujú aj vetrolamy medzi pozemkami. Pri pšenici môžeme pri slabšej infekcii dopad choroby eliminovať miernym zvýšením dávky dusíka, pri jačmeni toto opatrenie má menší efekt.

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra

Foto: internet