71 hlasľudovských sviečok

Sfúknime všetkých 71 sviečok a zaželajme (si) veľa zdravia a síl pre budúce novinárske počiny v našom printovom médiu, ale aj na ceste digitálnej transformácie.

Veru nám je to aj potrebné. Vo veľkých množstvách, lebo na vek (pomaly aj na zdravie) našich kolegov sa už ani nesvedčí pýtať, podobne ako sa dámy nepýta na roky. Vek, dostatok kádrov a financií sú nedotknuteľné kategórie v našej redakcii. Najradšej sa na ne nepýtať, lebo vo vzduchu by zostali nezodpovedané otázky, ako soľ na rany, ktorých je čoraz viac v týchto  pohnutých spoločensko-politických časoch. Dodajme ešte, že aj v dobe tranzitívnych procesov, nielen keď ide o spoločenské, politické, hospodárske a iné záležitosti, ale aj v procesoch digitálnej transformácie, ktorou musia prejsť všetky médiá. Ak chceme zachovať naše periodikum, musíme mu vdýchnuť aj digitálny život. Lebo naši predovšetkým mladí čitatelia sú na webe!

To je situácia, ktorú nik z nás nezmení. Deti, mládež a dokonca aj my starší preferujeme digitálne informovanie. Ešte prednedávnom, pred dvadsiatimi rokmi, keď vo svete novinárstva nebol vo veľkej miere rozšírený internet, v spoločnosti platilo pravidlo, že konzument ide za informáciami a médium mu informácie „servíruje“. V súčasnosti toto vonkoncom neplatí.

Médiá musia ísť za čitateľom, ponúkať mu, sugerovať, ťahať ho za rukáv, lebo dnešný človek má k dispozícii veľa zdrojov informovania a ak nebude tým prvým a tým najlepším, obavy z neustáleho znižovania počtu čitateľov sa zdajú byť viac než opodstatnenými. Preto už nestačí vydať noviny alebo urobiť online príspevok. Teraz sa musí vykročiť zo zóny vlastnej novinárskej konformity a vstúpiť do siete digitálnych médií a spoločenských sietí, lebo aj náš čitateľ je už tam. Vo veľkej miere a v značnom počte.

My ako zástancovia slobodného novinárstva, rozvojového konára našej celkovej spoločnosti, verní strážcovia verejného záujmu, musíme experimentovať. To sa od nás očakáva, lebo experiment je kľúč rozvoja aj nášho média. Hoci nie vždy si to prajú niektoré vyššie štruktúry. Veď prečo by sme sa rozvíjali, upevňovali novinárske poslanie, posilňovali svoje postavenie na trhu, v konečnom dôsledku pokúšali sa nastoliť udržateľný systém financovania? V takom prípade by sme boli menej závislí, ale komu to ešte treba v dobe, ktorá je živnou pôdou pre kontrolu, manipuláciu a (samo)cenzúru?!

Naisto vieme, kto si zaslúžil, aby sme zotrvali v boji. Naši čitatelia a vyše sedemdesiatročná tradícia ako hlavný hnací motor na ceste k digitálnemu prebúdzaniu Hlasu ľudu. Preto z hĺbky pľúc naberieme vzduchu a jedným dychom sfúkneme narodeninové sviečky!

Vladimíra Dorčová-Valtnerová