Za nami sú aj prvé osemfinálové duely na tohtoročnom futbalovom šampionáte sveta. Prvým celkom, ktorý sa dostal medzi osem najlepších, je Holandsko, ktoré eliminovalo Spojené štáty americké výsledkom 3 : 1, zatiaľ čo v sobotnom večernom termíne Argentína porazila Austráliu 2 : 1 a tiež sa dostala do nasledujúceho kola. Práve víťazi spomenutých zápasov si sily zmerajú vo štvrťfinále, a tak budeme mať príležitosť sledovať futbalový klasik, keďže zápasy Argentíny a Holandska majú bohatú tradíciu aj na majstrovstvách sveta.
Dve reprezentácie sa na Mundiale stretli v rovnakej fáze pred 24 rokmi vo Francúzsku, keď Holandsko bolo úspešnejšie a vďaka triumfu 2 : 1 postúpilo aj do semifinále. Mnohí si aj podnes spomínajú na legendárne zostavy oboch selekcií – napríklad za Holandsko vtedy skórovali Kluivert a Bergkamp, kým Claudio López dal gól pre Argentínu.
Hrali aj Davids, De Boer, Stam, Cocu a ďalší v pomarančovom drese, zatiaľ čo v belaso-bielom vystúpili Batistuta, Ortega, Verón, Alemyda, Simeone a iní.
Dve selekcie si sily zmerali aj pred ôsmimi rokmi na majstrovstvách sveta v Brazílii, ale v semifinále. Vtedy úspešnejšia bola Argentína po strieľaní penált, postúpila do finále, ale zlato nezískala, keďže v boji o trofej úspešnejšie bolo Nemecko a vtedy sa majstrom sveta stalo štvrtý a zatiaľ poslednýkrát. Tento zápas je čerstvejší, ale v spomienkach stále viac žije ten spomenutý z Francúzska 1998, lebo je samotné stretnutie ozaj zaraďované medzi klasiky a patrí medzi najlepšie zápasy Majstrovstiev sveta v dejinách.
Okrem toho Argentína a Holandsko hrali vo finále Majstrovstiev sveta 1978, keď sa Argentína ako hostiteľ stala šampiónom po prvýkrát. Vtedy Kempes, Passarella, Ardiles a ostatní výsledkom 3 : 1 po predĺžení zastavili Rensenbrinka, Neeskensa, Krola a ostatných Holanďanov, ktorí zohrali dve finále MS zaradom, ale zostali bez trofeje. V oboch prípadoch podľahli hostiteľom – roku 1974 Západnému Nemecku a o štyri roky neskoršie Argentíne.
Keď sa vrátime do súčasnosti, nezabudnime, že v nedeľu na programe máme dva ďalšie osemfinálové zápasy. Zohrajú najprv Francúzsko – Poľsko, neskoršie Senegal – Anglicko. V pondelok vystúpia Japonsko – Chorvátsko, tiež Južná Kórea – Brazília. Túto fázu v utorok uzavrú súboje Maroko – Španielsko, tiež Portugalsko – Švajčiarsko.
Srbsko v Katare
O účasti našej reprezentácie na tohtoročnom Mundiale sú napísané milióny riadkov. Extrémne kritických, relativizujúcich, ospravedlňujúcich, snažiacich sa vysvetliť, čo sa udialo, bulvárnych, neoverených a iných. Preto po zámerne realizovanom časovom odsune po záverečnom stretnutí so Švajčiarskom v skupine G možno konštatovať, že je rozčarovanie z výkonu objektívnym pocitom. Z čoho konkrétne – stále ťažko vysvetliť. Srbsko nastrieľalo najviac gólov v skupine, ale je predsa eliminované. Naši dali päť gólov, ostatné selekcie, ba aj veľká Brazília – menej. Defenzíva – to bolo najväčším problémom, ale nie toľko samotná zadná línia, v ktorej hrala trojica Milenković – Veljković – Pavlović, ale vôbec defenzíva našej reprezentácie, ktorá na Mundiale nedokázala byť konkurenčná. Analytici hovorili o tom, že sme boli jedinou selekciou, ktorá hrala bez klasických bekov, čo sme si aj sami uvedomili, lebo toľko futbalových znalostí veru máme. V takej situácii krídla Živković a predovšetkým Kostić, ktorý je orientovaný takmer výlučne na ofenzívu, zostávali sami proti najčastejšie dvom futbalistom súpera. Takmer všetky góly padli po útokoch z bokov a v takej situácii sa viac od dosiahnutého nemohlo. Prijali sme osem gólov, slabší výkon mala len Kostarika, ale to nás zaujímať ani vôbec nemá. Trápi nás to, že sa stratila koncentrácia, tiež by sa dalo dôkladne hovoriť o nedostatočnej fyzickej pripravenosti, lebo naši futbalisti definitívne nemali nadostač sily na celý zápas.
Preto sa hovorí o tom, či má Piksi zostať v čele reprezentácie, čo sa všetko špinavé deje vo Futbalovom zväze Srbska, či hráči ponúkli maximum, aké sú ich vzájomné vzťahy a veru na atmosféru nemôže nevplývať aj skutočnosť, že aj tento Mundial poznačili aféry. Tie ani nemusia byť pravdivé, ale určite do tímu neprinesú pozitívne ovzdušie.
Pred Mundialom sme uvažovali o postupe zo skupiny, smelší o štvrťfinále, semifinále, ale aj o finále a titule. Padli sme veľmi nízko, poriadne to zabolelo. Mnohí sme si povedali, že futbalovú reprezentáciu viac sledovať nebudeme. Vyspali sme sa a začali analyzovať, potom sme sa postupne vracali do reality. Teraz tvrdíme, že do marca nebudeme pozerať národný tím. A vtedy sa začne kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2024.
Už vieme, že sme najlepší v skupine a že by sme na podujatie mali a museli postúpiť. Cyklus sa začne odznova, zas budeme prvým favoritom, aspoň v našich hlavách a srdciach. Ale hádam je aj to akýsi patriotizmus, alebo možno naivnosť…