Dnes je popolcová streda, ktorou po ukončení fašiangov, pre kresťanov začína pôstne obdobie. Držanie pôstu akoby v poslednom čase patrilo medzi čoraz menej uplatňované praktiky v súčasnom kresťanstve. Jeho cieľom však nie je iba zameriavanie sa na obmedzenie príjmu jedál, ale má v skutočnosti oveľa hlbšiu podstatu. O pôstnom období, ako aj o samotnom význame pôstu sa z dvoch konfesionálnych strán zmienili: duchovný správca Teologického domova ECAV pri Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave Mgr. Ivan Beláni, PhD. a selenčský katolícky kňaz Siniša Tumbas Loketić.
Ivan Beláni: „Pôst v tom základnom zmysle slova znamená dobrovoľné vzdanie sa jedenia. V širšom zmysle slova môže znamenať zrieknutie sa hocičoho, čo nám bráni hlbšiemu prežívaniu nášho vzťahu s Bohom. Evanjelická cirkev síce pozná postenie sa, historicky však menej zdôrazňovala úžitok a dôležitosť pôstu, v porovnaní napr. s bratmi katolíkmi a pravoslávnymi, z obavy, aby veriaci nevnímali pôst ako záslužný skutok. V dnešnej materialistickej a často hedonistickej dobe však pôst získava ešte viac na význame: odoprením si okamžitého pôžitku preukazujeme solidaritu s tými, ktorí to majú ťažšie ako my, a zároveň máme možnosť hlbšie si uvedomovať, že nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. (Mt 4, 4)
Pôst však nemá iba pasívnu stránku, ale aj svoje aktívne naplnenie. Pôst neznamená len zriekanie sa niečoho, ale aj aktívne plnenie Božej vôle. Samozrejme, tú sme povolaní konať celý rok, nielen v pôstom období; ale pôstne obdobie nás pozýva k tomu, aby sme hlbšie a intenzívnejšie skúmali svoj život; všímali si jeho stránky, ktoré nie sú v súlade s Božou vôľou, a snažili sa o hlbší a pravdivejší vzťah tak s Bohom, ako aj s našimi blízkymi.
Všetky naše duchovné cvičenia, modlitby, čítanie Písma, počúvanie kázní, návštevy bohoslužieb, prijímanie Večere Pánovej a pôsty sú zbytočné, ak neprinášajú ovocie a nepreukazujú sa prakticky v našich životoch, väčšou dôverou v Boha a činorodejšou láskou k ľuďom vôkol nás. Preto cez pôst skúmajme svoj život a naše vzťahy. Snažme sa vyhýbať sa ohováračkám a závisti, lebo tie ubližujú nielen našim blízkym, ale škodia aj našej duši. Modlime sa za blaho tých, ktorí nám ublížili, aj keď to nemyslíme najúprimnejšie – a tým Boh zmäkčí aj naše srdcia. Vyhľadávajme zmierenie s našimi príbuznými, od ktorých sme sa odcudzili, a nečakajme na to, aby oni spravili prvý krok. Porozmýšľajme nad tým, komu by sme mohli darovať nadbytočné oblečenie v našich skriniach; koho by sme mohli potešiť teplým jedlom, a tým kážme a preukazujme Kristovu lásku. Zavolajme tým, o ktorých vieme, že sú počas tejto pandémie osamelí a smutní, aby vedeli, že nie sú sami a že niekomu na nich záleží. Poobzerajme sa vôkol seba a hľadajme konkrétne spôsoby, ako preukázať Božiu lásku tým, ktorí ju najviac potrebujú. Tak budeme skutočne prežívať bohumilý pôst.“
Siniša Tumbas Loketić: „Pôstne obdobie, ktoré sa už začalo, je obdobím zriekania. Bola by to vlastne klasická definícia pôstu. Napriek tomu by som chcel využiť túto príležitosť a poskytnúť našim drahým čitateľom trochu lepšiu predstavu o tom, čo to pôstne obdobie v skutočnosti je a ako to vidí katolícka cirkev. Všetci vieme, že bol Pán 40 dní na púšti, kde trpel rôznymi pokušeniami. V skutočnosti, začnúc svätým pôstnym obdobím, vstupujeme do obdobia cirkevného roku, keď sme povolaní viac premýšľať o svojich životoch, znovu skúmať seba, svoj spôsob života, reč, názory.
Kresťanský katolík nemôže žiť pôst len tak. Vďaka zriekaniu, ktoré je charakteristické pre pôstne obdobie, musíme zmeniť náš život. Teraz je viac ako nevyhnutné, aby sme v tejto modernej dobe, v ktorej žijeme, boli svedkami Krista Pána. Povedal by som, že nie je náhoda, že žijeme teraz, v tejto dobe. Verím, že Pán to tak chcel, ale na druhej strane máme veľkú zodpovednosť. Práve z tohto dôvodu chcem pôst priblížiť našim čitateľom. Každý z nás vo svojom bežnom živote môže zabudnúť na to, aký je zmysel práce, konania, utrpenia, aký je vlastne zmysel môjho života?! Môže sa to stať každému. Pôstne obdobie je práve taký čas, ktorý nás vracia k týmto otázkam. Vracia nás späť k našej misii. Vracia nás späť k tomu, aby sme sa spamätali, ako by sme mali svedčiť o Pánovi tu na zemi. Ak trpíme, mali by sme trpieť pre Neho, ak sa radujeme, mali by sme Mu ďakovať, ak sme smutní, mali by sme v Ňom nájsť útechu. Všetky svoje dary a schopnosti, ktoré máme, musíme minúť na to, aby sme svedčili o Pánovi. Ak naše dary a svoje poslanie trovíme na tejto zemi tak, aby sme robili reklamu sebe a nie tomu, ktorý je tvorcom všetkého, potom sa obávam, že nejdeme správnym smerom. Samozrejme, je potrebné prijať zásluhy každého jednotlivca za všetko, čo robí, ale Pán nám dal dary, aby sme ho oslavovali. Potrebné je prilákať ľudí k Pánovi, k Bohu, k Božiemu kráľovstvu – a nie naopak, teda k sebe samým. Preto, vážení čitatelia a všetci ľudia dobrej vôle, nestrávme toto obdobie až do Veľkej noci len tak, akoby sa nič nedialo. Využime pôstny čas, aby sme sa stali lepšími ľuďmi, lepšími kresťanmi. Vždy rád hovorím, bolo by dobre, aby sme privítali a slávili Veľkú noc ako noví ľudia. Inak pôst nebude mať zmysel. To je vlastne cieľom pôstneho obdobia. Cirkev volá človeka v pôstnom období k obráteniu. Obrátenie znamená zmeniť svoj život k lepšiemu. Každý človek môže vo svojom živote niečo zmeniť. Nikto nemôže povedať, že všetko je dobré a že všetko funguje správne. S týmito myšlienkami prajem všetkým plodné pôstne obdobie a aby sme tento čas využili, ako najlepšie vieme.“