V týchto dňoch sa v médiách spomína pojem „supercelárne búrky“, čo znie desivo a apokalypticky. Aby sme o tom vedeli z „pravej, vedeckej ruky“, je tu výklad prof. Dr. Zorice Podraščaninovej z Katedry fyziky Prírodovedecko-matematickej fakulty v Novom Sade:
„Supercelárne búrky sa vyskytujú, keď je extrémna tepelná nestabilita atmosféry. Tieto búrky sa môžu vytvárať kdekoľvek v miernych zemepisných šírkach. Sú sprevádzané intenzívnymi zrážkami a krupobitím. Supercely sú oveľa väčšie ako jednotlivé bunky. Na rozdiel od jednotlivých buniek má supercela jeden vzostupný prúd a dva zostupné prúdenia.
Zmeny smeru vetra v dolných a horných vrstvách tejto štruktúry sú veľmi veľké a umožňujú neustále oddeľovať prúd, ktorý sa pohybuje smerom nahor a prúd, ktorý sa pohybuje nadol. To umožňuje superbunke neustále vyvíjať silný a odolný vzostupný prúd. Je to hlavným dôvodom, prečo sú tieto supercely dlhotrvajúce a intenzívne. Supercelárne búrky môžu trvať až 12 hodín a môžu byť veľmi nebezpečné. Takmer vždy ich nasledujú silné vetry a výdatné zrážky a veľmi často spôsobujú tornádo.“
Profesia si je vedomá toho, že takéto javy treba starostlivo monitorovať a ďalej skúmať, keďže tieto búrky môžu mať dôsledky na zmenu klímy.