Deň prímeria v prvej svetovej vojne – štátny sviatok od roku 2012

Deň prímeria je dňom kapitulácie Nemecka v prvej svetovej vojne. Srbsko tento deň označuje za štátny sviatok od roku 2012. Spomienka na 11. november, keď bolo o 11. hodine podpísané prímerie v špeciálnom vagóne maršala Ferdinanda Focha v lese Compiègne vo Francúzsku, sa oslavuje v mnohých krajinách sveta.

Maršal Foch (druhý sprava) s ďalšími dôstojníkmi a politikmi po podpise prímeria s Nemeckom vedľa vagónu v Compiègnskom lese, 11. novembra 1918.

Prímerie z vagónov veľmocí Dohody a Nemecka ukončilo konflikt pred 105 rokmi. Tým to však neskončilo. Rokovania o podmienkach mierovej dohody pokračovali a následne boli odsúhlasené, ale až Versaillskou zmluvou z 28. júna 1919, ktorá oficiálne ukončila prvú svetovú vojnu.

Dokument o prímerí vypracoval francúzsky maršal a najvyšší veliteľ spojeneckých armád Ferdinand Foch.

V podstate predpokladalo zastavenie bojov, stiahnutie nemeckých jednotiek za hranice, zastavenie ničenia infraštruktúry, výmenu zajatcov, prísľub reparácií či zničenie nemeckých vojnových lodí a ponoriek.

Symbolom tohto sviatku je Ramonda nathaliae – kvet fénixa, pretože aj keď úplne uschne – dokáže po daždi alebo menšom zaliatí opäť ožiť.

Túto vlastnosť má len asi tridsať druhov rastlín. Ramonda bola objavená v tridsiatych rokoch 19. storočia v Španielsku, ale ako nový druh ju objavil Josif Pančić v roku 1874. Volal ju Ramonda Serbica (Ramonda Serbica).

Sava Petrović, lekár na dvore kráľa Milana, desať rokov po Pančićovi zistil, že na Balkáne existuje ešte jeden druh s rôznymi listami. Pomenoval ju podľa kráľovnej Natálie – Ramonda nathaliae, Natáliina ramonda. Tento kvet má dnes nezvyčajnú schopnosť ožiť aj po úplnom vyschnutí a je symbolom vytrvalosti srbskej armády v prvej svetovej vojne, ale aj symbolom utrpenia srbského ľudu, ktorému sa po vojne podarilo obnoviť svoju krajinu.