Rakúsky hudobník a skladateľ Markus Steinkellner žije a pôsobí vo Viedni. V rámci svojho projektu Idklang vytvára elektronickú hudbu, ktorú možno všeobecne označiť za temný pop s prvkami ambientného zvuku. Nahráva tiež hudbu pre divadelné predstavenia, performancie a rozhlasové hry. Z nasledujúceho rozhovoru sa dozvedáme viac o tvorbe a inšpiráciách tohto hudobníka.
Čo vlastne znamená názov Idklang?
– Názov Idklang súvisí s otázkou, či je moja hudba niečo, čo definuje moju vlastnú identitu. A tiež sa vzťahuje na id ako primitívnu a inštinktívnu časť osobnosti človeka.
Kedy a ako si sa začal zaoberať hudbou? Čím si bol ovplyvnený a inšpirovaný? Bol si členom niektorej skupiny predtým než si založil projekt Idklang?
– Keď som bol maličký, moja matka mi spievala piesne a myslím si, že to ma ovplyvňuje až dodnes. Ako dieťa som chodil na hodiny klavíra, ale keď som začal počúvať grunge, noiserockovú, hardcore a metalovú hudbu, zvolil som si gitaru. Mal som šťastie, že som hrával spolu s veľmi dobrými a zaujímavými hudobníkmi. Zostávali sme dlho na hudobných skúškach a nacvičovali sme nezvyčajné hudobné časti až pokým sme neboli schopní zahrať ich tak, ako sa patrí. Pravdepodobne najvýznamnejší band, v ktorom som hral, bol Jakuzi’s Attempt. V tom období som začal používať aj DAW (digital audio workstation) s cieľom rozšíriť si hudobné možnosti. Na začiatku tvorby som bol prevažne inšpirovaný žánrami breakcore, digital hardcore, jungle a ambient.
Ako možno definovať zvuk projektu Idklang?
– Mal som príležitosť vystupovať spolu s umelkyňou Sissy Misfit a ona môj prejav trefne ocharakerizovala ako víziu popovej hudby, ktorá je euforická, ale zároveň aj temná a éterická.
Príliš často koncertuješ… Aké koncertné priestory máš najradšej?
– Najradšej mám priestory so slušným zvukovým systémom, kde možno hrať nadostač hlasno, aby ten pôžitok z hudby bol najlepší možný. Jedno z najlepších vystúpení som mal v jaskyni (v rámci podujatia Luleč Cave Rave), akustickosť toho priestoru je niečo naozaj zvláštne. Keď totiž nejestvujú obvyklé paralelné steny, je to potom celkom iný zvukový zážitok. Ešte jeden jedinečný koncert som mal v pivničnom priestore, ktorý sa podobá na podzemnú temnicu a nachádza sa v samom strede Viedne. Čoskoro bude zverejnená nahrávka z toho vystúpenia v podobe koncertného filmu.
Nahrávaš aj hudbu pre divadelné predstavenia, performancie a rozhlasové hry. O aké kusy ide?
– Najradšej mám doterajšiu spoluprácu v produkcii hry Schnee Weiss podľa textu Elfriede Jelinekovej. Myslím si, že mi najviac zodpovedajú kusy súčasných autorov, ale páčilo sa mi spolupracovať aj na niekoľkých predstaveniach podľa textov Bertolta Brechta. Prvá divadelná hra, do ktorej som bol zapojený, bola Psychóza 4:48 podľa predlohy Sarah Kaneovej. Zbožňujem jej tvorbu.
Jedna z tvojich skladieb sa volá It’s Hart to be a Vampire in Vienna… O čom hovorí táto pieseň?
– Hovorí o tom, ako je to byť outsiderom.
Ako sa pozeráš na budúcnosť svojho projektu Idklang?
– Chcem aj naďalej nahrávať nové skladby, spolupracovať s inými hudobníkmi a viac koncertovať mimo Rakúska.
Hudbu projektu Idklang si možno vypočuť na webovej stránke: idklang.com.