Marija Rašićová z Belehradu ukončila štúdiá klasickej gitary na Akadémii Franza Liszta v Budapešti. Vystupovala na početných koncertoch ako sólistka a členka komorných orchestrov. Za svoj prejav získala mnohé medzinárodné ceny a uznania. S osobitným záujmom sa zameriava na skladby súčasných autorov a na svojom debutovom sólovom albume Guitarization nahrala 5 skladieb, v ktorých ponúka nový tvorivý prístup ku hre na gitare. Začiatkom februára 2024 usporiadala koncert v malej sieni kovačického Domu kultúry, kde hrala na akustickej gitare a lutne.
Čo vás prilákalo k akustickej gitare? Kedy ste začali hrať na tomto hudobnom nástroji?
– Nepamätám si prečo som chcela hrať práve na gitare, ale viem, že keď prišiel čas na prijímacie skúšky v hudobnej škole, tento nástroj bol mojou jedinou žiadosťou. Mala som vtedy osem rokov. Predtým mi hovorili, že nemám hudobný sluch (lebo som nevedela spievať), ale na prijímacích skúškach som mala výborné výsledky. Najprv ma zapísali na klavír, lebo si mysleli, že je škoda, aby dieťa s takými výsledkami nehralo na klavíri alebo na husliach. Ale predsa som sa dostala ku gitare. A tak sa to začalo, základná a stredná hudobná škola, potom fakulta a návrat do Hudobnej školy Davorina Jenka, v ktorej dnes učím.
Ako ste sa zoznámili s lutnou a niektorými inými, menej známymi strunovými nástrojmi?
– Ako stredoškoláčka som na návrh svojho profesora začala chodiť aj na hodiny lutny, ktorá ma veľmi zaujala. So zvukom lutny som sa zoznámila na koncertoch ansámbla Renesans, s ktorým dnes mám česť občas vystupovať. Ich energia je neuveriteľná a je to jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa začala zaujímať o staršiu hudbu a lutnu. Hudobná škola Josipa Slavenského je u nás jedinou školou s oddelením staršej hudby. Žiaľ, u nás nejestvujú štúdiá lutny na fakulte a len malý počet hudobníkov hrá na tomto nástroji. V súčasnosti je v Európe veľký záujem o historickú interpretáciu a používanie hudobných nástrojov zo starších čias, takže dúfam, že sa situácia ohľadom toho zlepší aj u nás.
Vo vašom gitarovom prejave počuť moderný, inovačný prístup, ktorý znie inak vhľadom na klasický štýl. Čo vás inšpiruje k tomu, aby ste pátrali po inakšom, netradičnom zvuku?
– Pred koncom základných štúdií v Budapešti pochopila som, že vedľa staršej hudby veľmi ma zaujíma aj súčasná hudba. Prilákala ma jej rôznorodosť a premenlivosť – každé dielo je svetom osebe a neviete vopred čo možno očakávať. Taktiež jej aktuálnosť, vďaka čomu sa môžete osobne zoznámiť s inými umelcami a skladateľmi, navzájom si vymieňať idey a priamo sa zúčastňovať v procese tvorby a prvej interpretácie. Významnou zložkou súčasnej hudby je otvorenosť – mnohé súčasné diela majú také časti, pri ktorých sám interpret rozhoduje o tom, čo zahrá. Niektoré diela zahŕňajú improvizáciu, rozšírené techniky alebo zmenu zvuku hudobného nástroja pridávaním dodatočných častí na sám nástroj. Takáto formálna sloboda v súčasnej hudbe zároveň umožňuje expresívnu slobodu a vyjadrenie zložitých emócií.
Povedzte niečo o vašom albume Guitarization…
– Tento album je zaokrúhlením projektu, ktorý trval vyše dvoch rokov. Keď si vyberám svoj repertoár, zvyčajne si vypočujem veľký počet skladieb a nakoniec sa rozhodnem pre tie, ktoré mi najviac zodpovedajú. Pri tomto projekte ten proces bol opačný a samým tým to bola pre mňa veľká výzva. Poprosila som totiž našich významných skladateľov, aby vytvorili diela pre gitaru a nevedela som, aké diela od nich dostanem. Myslím si, že výsledok je veľmi zaujímavý a postupne som sa celkom pripútala k týmto dielam. Po premiérovom predvedení rozhodla som sa tieto skladby aj nahrať, z čoho vznikol album. Je zaujímavé, že tie abstraktné skladby sa páčia najmä mladšiemu obecenstvu.
Aké máte dojmy z nedávneho koncertu v Kovačici?
– Som veľmi rada, že som mala príležitosť vystupovať v prostredí s takou bohatou umeleckou tradíciou. Organizácia podujatia bola vynikajúca a je pochvaly hodné, že tunajší Dom kultúry ponúka rôznorodé kultúrne obsahy.
Čo by ste odkázali mladým hudobníkom, ktorí sú na samom začiatku kariéry?
– Potrebné je nájsť hudbu, ktorú máte radi a venovať sa jej čím viac. Zoznámiť sa s ľuďmi s podobnými záujmami a navzájom sa podporovať. Snažiť sa, ale nechápať vonkajšie činitele priveľmi vážne. Nebáť sa zmeniť smer a začnúť odznova. Skúmať hudbu a nestratiť úprimnosť svojho prejavu.