Ľudská civilizácia si soľ váži od čias, keď staroveké civilizácie zistili, aká užitočná je. Jeho história siaha približne do roku 6 050 pred Kristom, keď ho Feničania prvýkrát považovali za cennú obchodnú komoditu v oblasti Stredozemného mora.
Starovekí Egypťania tiež uznávali dôležitosť soli a používali ju pri náboženských obetiach a mumifikácii. Egyptský Ebersov papyrus – staroveká kniha bylinných medicínskych poznatkov, sa datuje okolo roku 1 600 pred Kristom.
Starovekí Gréci sa tiež spoliehali na používanie soli pri rôznych liečebných postupoch. V 6. storočí sa soľ stala rovnako cennou ako zlato kvôli jej vzácnosti a zásadnej úlohe pri konzervovaní a dochucovaní potravín.
Evolúcia významu soli pokračovala v starovekých lekárskych praktikách. Až v 19. storočí sa však vedci začali zaujímať o vplyv soli na ľudské fyzické zdravie. Ich výskum nám pomohol lepšie porozumieť tomu, ako to ovplyvnilo naše telo.
V priebehu storočí zostala soľ celosvetovým stravovacím základom. Dnešné spracované potraviny a hotové jedlá však vedú k problému modernej doby – nadmernej konzumácii soli.
V dôsledku toho sa jeho nadmerná konzumácia stáva čoraz väčším zdravotným problémom.
Týždeň povedomia o soli bol zriadený s cieľom riešiť tento problém a podporovať povedomie o správnej rovnováhe soli v našej strave.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zdravým dospelým skonzumovať menej ako 2 000 mg soli denne. Ľudia s vysokým krvným tlakom by však mali obmedziť príjem pod 1 500 mg denne.