K Olympijským hrám v Paríži – Montreal 1976 a Moskva 1980

V tom istom roku Toronto neskoršie zorganizovalo Paraolympijské hry, kým Calgary a Vancouver boli hostiteľmi zimných Olympijských hier (Calgary v roku 1988 a Vancouver v roku 2010). Pri volení hostiteľa v prvom kole mal Montreal menej hlasov ako Moskva, ale po tom, čo bol eliminovaný Los Angeles, v druhom kole kanadské mesto malo viac hlasov a stalo sa hostiteľom – udialo sa to na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v Amsterdame v roku 1970.

Tak Kanaďania mali nadostač času na prípravy, ale aj tak Montreal zápasil so serióznymi finančnými problémami, lebo nové športové komplexy, ktoré budovali nakoniec mali oveľa vyššiu cenu, ako na začiatku kampane bolo očakávané.

Zaujímavo je to, že po Hrách v Montreale trochu klesol záujem svetových metropol o organizovanie podujatia, lebo sa presvedčili, že ide o náročné, drahé a zároveň podujatie, ktoré neprináša zisky. Náhľad, samozrejme, zmenili Američania, ktorí v roku 1984 zorganizovali OH v Los Angeles – prilákali silných sponzorov, využili už dostupnú infraštruktúru a znovu OH vrátili starú reputáciu.

Olympijské hry v Montreale bojkotovalo až 29 krajín, prevažne afrických, ktoré tak vyjadrili svoj nesúhlas s Medzinárodným olympijským výborom. Ide totiž o to, že africké krajiny žiadali aby výbor suspendoval Nový Zéland, ktorý si v tom období pestoval vzťahy s Južnou Afrikou, v ktorej vládol apartheid.

Preto v Montreale vystúpilo 92 krajín a 6 073 športovcov. Na tomto podujatí debutovali ženská hádzaná, basketbal a veslovanie a po masakri v Mníchove v roku 1972 boli bezpečnostné opatrenia postavené na oveľa vyššiu úroveň.

Rumunská gymnastka Nadia Comăneciová na týchto OH bola prvou gymnastkou, ktorá za svoje vystúpenie získala maximálnu známku 10.00 a na podujatí získala tri zlaté medaily. Najúspešnejší bol Sovietsky zväz, ktorý získal 125 medailí, z toho 49 zlatých. Kanada sa ako hostiteľ veľmi nepreslávila a zatiaľ je jediným hostiteľom, ktorý na Olympijských hrách nezískal ani jednu zlatú medailu – v Montreale finišovali s jedenástimi vyznamenaniami, piatimi striebornými a šiestimi bronzovými. Juhoslávia získala osem medailí – dve zlaté, a to v kanoe (Matija Ljubek) a v zápasení (Momir Petković).

Moskva 1980 a bojkot USA

Začiatok osemdesiatych rokov minulého storočia priniesol aj maximum tzv. Chladnej vojny. Západný a Východný blok sa neustále viac vzďaľovali, čo za dôsledok malo aj vojny v jednotlivých krajinách, ako Vietnam, Afganistan a ďalšie.

V takom ovzduší sa čakalo aj na Olympijské hry v roku 1980 v Moskve, ktoré sa nakoniec rozhodli bojkotovať početné krajiny v čele so Spojenými štátmi americkými. Preto v Moskve v roku 1980 na Olympijských hrách bolo len 80 krajín, najmenej od roku 1956 a OH bojkotovalo úhrnne 66 štátov. Išlo o prvé Olympijské hry v slovanskej krajine a prvé, ktoré prebiehali v štáte, ktorý sa verejne deklaroval ako komunistický – ďalším komunistickým hostiteľom bola Čína v roku 2008.

Bojkot neznemožnil jednotlivé štáty, keďže predsa v Moskve svoje olympijské debutantské vystúpenie mali Angola, Botswana, Cyprus, Jordán, Laos, Mozambik a Seychely. Ďalší rekord stanovili aj v počte udalostí na Hrách, čiže športových disciplín – bolo ich až 203 a stanovených bolo 36 svetových rekordov, 39 európskych rekordov a až 74 olympijských rekordov.

Bez ohľadu na všetko a bez ohľadu na absenciu početných významných športových krajín, Olympijské hry v Moskve aj tak dobre dopadli. Vlastne, organizátori a prívrženci Sovietskeho zväzu sa ich tak snažili predstaviť, kým, samozrejme, opačná strana tvrdila celkom inak.

Najúspešnejší bol Sovietsky zväz so získanými až 195 medailami – z toho 80 zlatých. Nasledovalo Východne Nemecko, potom Bulharsko a Kuba. Z „prozápadných“ krajín sa najvyššie umiestnilo Taliansko, ktoré získalo úhrnne 15 medailí a solídne pochodili aj Francúzsko a Veľká Británia. Juhoslávia získala úhrnne deväť medailí – zlatí bolo basketbalisti, tiež Slobodan Kačar v pästiarstve. Spomeňme aj to, že ženská hádzanárska a mužská vodnopólová reprezentácia Juhoslávie získali striebro.

Podobný osud ako hry v Moskve mali aj tie v Los Angeles o štyri roky neskoršie, ibaže potom bojkotovali krajiny tzv. východného bloku. Až v Soule v roku 1988 znovu na Hrách boli všetci spolu…