O 120 najvýznamnejších Slovákoch v Kanade

V týchto horúcich dňoch osviežením bolo posedieť si v chládku vedľa starodávnej prednej izby v Etno dome v Hložanoch a započúvať sa do dejín Slovákov v Kanade. Včera podvečer v Etno dome v Hložanoch prezentovali knihu pod názvom Strážcovia dedičstva, ktorú zostavil silbašský rodák Ondrej Miháľ z Kanady. Ide o jeho najnovšiu a ako sa aj sám vyjadril – poslednú publikáciu venovanú kanadským Slovákom.

Tatiana Miškovicová ako domáca večierka privítala hostí a autora. Trochu si zaspomínala aj na vzájomnú známosť a ako naposledy v Hložanoch O. Miháľovi zorganizovali večierok roku 2022 a prezentáciu knihy Stopy slávy zaviate časom – Slovenské osobnosti v Kanade.

Najnovšia kniha Strážcovia dedičstva venuje pozornosť popredným 120 Slovákom v Kanade, ktorí svojou záslužnou prácou prispeli za posledných 140 rokov k rozvoju a zachovaniu slovenskej komunity v Kanade. Autor sa o nej vyjadril, že vychádza z tej predchádzajúcej knihy, v ktorej zachytil 38 významných osobností slovenského etnika v Kanade.

Na samotnom večierku autor sprítomnil publiku, ako ťažko bolo pre nedostatok písaných zdrojov vôbec mapovať slovenských prisťahovalcov do Kanady za lepším životom, ktorí potom vo väčšej miere prispeli aj k rozvoju slovenského inštitucionálneho života tejto komunity na druhom kontinente. Miháľ rozpovedal, ako sa trápil pri skúmaní a že meradlom mu nebolo to, či ten jednotlivec bol slávny, ale aký prínos mal, resp. aj v súčasnosti má, pre zachovanie slovenskej menšiny v jednotlivých komunitných centrách pozdĺž celej rozsiahlej Kanady, kam prví prisťahovalci prichádzali ako migranti a imigranti za lepším životom s cieľom dostať sa do Spojených štátov amerických.

Autor sa najviac opieral o nekrológy zachytené v tamojšej tlači a biografické údaje, ktoré v súčasnej digitálnej dobe si možno overiť aj cestou veľkých genealogických platforiem na internete. Miháľ ich potom slovnikárskym spôsobom zmapoval používajúc pri každom približné meradlo rozsahu. Podľa Miháľa tieto osobnosti nie sú všeobecne známe, lebo v Kanade neexistujú synteticky spracované dejiny slovenského etnika a práve táto kniha by mala širšej verejnosti, zvlášť na Slovensku, priblížiť ich prácu a prínos. Aby ich aj Slováci v materskej krajine začali chápať ako integrálnu časť Slovákov. Preto knižniciam na Slovensku venoval značnú časť nákladu tejto knihy, ako aj tých predchádzajúcich, ktoré doteraz vo svojom dvadsaťročnom výskume publikoval.