Na budúci týždeň vyvrcholí ligová fáza elitnej basketbalovej klubovej súťaže Euroleague.
Predposledné kolo bude dohrané dnes a už teraz je jasné, že belehradský Partizan nebude účinkovať v eliminačných kolách. Aj teoretická šanca je premrhaná po včerajšej prehre v Litve proti Žalgirisu výsledkom 66 : 70, čím Partizan dosiahol sedemnásty neúspech v aktuálnej sezóne a v pozostávajúcom zápase s madridským Realom o týždeň už nebude bojovať o postup, iba ak o prestíž.
Partizan premrhal to, čo budoval v predchádzajúcich mesiacoch. Po katastrofálnom vstupe do sezóny, keď ju otvoril dvomi triumfami a ôsmimi prehrami, nasledovalo obdobie oveľa lepšej hry, keď sa čierno-bieli dostali aj na miesta, ktoré automaticky zabezpečujú play-off.

Forma znovu klesla v rozhodujúcich momentoch sezóny – na posledných šiestich zápasoch Partizan dosiahol iba jeden triumf a tým spôsobom sa nijako nemohlo postúpiť ani aspoň do play-in. Pravda, ani rozvrh nebol veľmi priaznivý, čierno-bieli v tomto období hrali proti asi tým najlepším, ako sú Barcelona, Olympiacos, Anadolu Efes, tiež Bayern, ktorý koluje medzi šiestimi na vrchu.
To však nemôže byť alibi, škoda, že Belehradčania vypadli a to už druhý rok zaradom, keďže náš klub ani v minulej sezóne neprekročil ligovú fázu. Vtedy finišoval na 11. mieste, prvom, ktoré neprináša postup do play-in, takže môžeme hovoriť aj o tom, že v Euroleague Partizan proste nemá nadostač kvality na záverečné alebo aspoň eliminačné kolá.
Tím znovu predovšetkým tvoria hráči zo zahraničia, domácich basketbalistov je oveľa menej a len niektorí z toho mála hrajú serióznejšie roly.
Nie je situácia iná ani v rade večného rivala a práve Partizan a Crvena zvezda, ako asi najväčšie a najsilnejšie kluby v krajine, by dôraz mali dávať na pestovanie mladých kádrov, ak sa aj v budúcich rokoch a desaťročiach chceme chváliť tým, že sme krajinou basketbalu.
Je to už iný príbeh, ale veľmi pálčivý a dôležitý, lebo aktuálna generácia seniorskej reprezentácie momentálne dosahuje zenit a už po Majstrovstvách Európy 2025 pravdepodobne môžeme očakávať, že sa niektorí štandardní hráči rozhodnú rozlúčiť s reprezentáciou. Kapitán Bogdanović má takmer 33 rokov, Jokić 30, Micić 31 a môžeme len pokračovať.
Ak v našich najväčších kluboch hrať budú iba hráči z USA a zo zahraničia, a k tomu podozrivej kvality, čo sa v predchádzajúcich sezónach už potvrdilo v početných prípadoch, ako môžeme očakávať, že tí najlepší mladí basketbalisti z našej krajiny dosiahnu maximálny potenciál? Nemali by záujmy reprezentácie byť uprednostnené?
Asi by mali, ale v situácii, v akej je kompletná spoločnosť, sa najmenej pozornosti venuje kolektívnemu úžitku a uprednostňujú sa výlučne súkromné záujmy.
To isté platí aj pre Crvenu zvezdu – ani červeno-bieli sa nemôžu pochváliť tým, že pestujú našich mladých hráčov, ktorí budú základom národného tímu v rokoch pred nami. Zvezda zápas 33. kola zohrá dnes večer a rivalom je Anadolu Efes. Takmer má zabezpečenú pozíciu v eliminačnom kole, ale uvedené pre Partizan sa každopádne a v každom ohľade vzťahuje aj na červeno-bielych.
Na obidva kluby sa (aj) z rozpočtu vyčleňujú nemalé prostriedky a vieme aspoň sčasti, ako sa tie prostriedky míňajú? Malo by nás to veru ešte ako zaujímať.