EÚ predlžuje obchodné privilégiá pre západný Balkán do roku 2030

Európsky parlament bude 13. novembra rokovať o návrhu na predĺženie obchodných privilégií pre krajiny západného Balkánu do konca roka 2030. Cieľom je posilniť hospodárske väzby so susedným regiónom a zachovať kontinuitu obchodných tokov, ktoré sa v posledných rokoch stali významnou súčasťou európskeho trhu.

Zmena existujúceho nariadenia EÚ oslobodzuje určité poľnohospodárske produkty z regiónu od ciel, zatiaľ čo iné sú zahrnuté do colných kvót, napríklad na víno. Opatrenie má politický aj ekonomický rozmer – potvrdzuje snahu EÚ podporovať regionálnu integráciu a uľahčiť prístup na trh pre výrobcov zo Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Albánska, Severného Macedónska a Kosova.

Podľa údajov Európskej komisie dosiahol obchod medzi EÚ a západným Balkánom v roku 2024 hodnotu 83,6 miliardy eur. EÚ vyviezla do regiónu tovar za 49 miliárd eur, doviezla za 34,5 miliardy a dosiahla tak obchodný prebytok približne 14,5 miliardy eur.

Očakávané negatívne účinky amerických ciel

Európske podniky však zároveň varujú pred negatívnymi dôsledkami nových amerických ciel, ktoré by mohli v najbližších rokoch výrazne ovplyvniť hospodárstvo EÚ. Podľa výskumu BusinessEurope sa v roku 2025 očakáva pokles HDP eurozóny o 0,03 %, no v roku 2026 už o 0,5 až 0,6 %. Analýza 36 národných obchodných federácií je v súlade s odhadmi ECB, podľa ktorých by americké clá a rastúca neistota mohli spomaliť rast eurozóny o približne 0,7 % v období 2025 – 2027.