Kus exotickej prírody vo vlastnom dvore

Okrem vlastného chovu Pavel Kocka zastáva funkciu predsedu Združenia pre ochranu a chov drobných zvierat Biely holub v Kysáči a mnohí čitatelia ho poznajú aj ako viacročného športového dopisovateľa nášho týždenníka.

História združenia Biely holub siaha do roku 1977, keď vznikol ako pobočka báčskopetrovského združenia. Neskôr spolok pôsobil ako súčasť novosadského spolku, no v roku 1988 sa osamostatnil pod súčasným názvom Biely holub. V tom čase sa zakúpilo aj potrebné vybavenie na usporadúvanie výstav. V čele spolku sa počas desaťročí vystriedalo viacero predsedov: od prvého Ondreja Klinku, cez Jána Žabku, Mirka Huseinovića, Ondreja Surového, Michala Gašku, Pavla Tordaja, až po Jána Urbana a ďalších. V určitom období spolok viedlo aj trojité vedenie v zložení Pavel Koza, Ján Urban a Michal Agársky. Hoci v minulosti spolok počítal až do 75 mien, dnes ho tvorí približne 20 aktívnych drobnochovateľov a milovníkov zvierat, ktorí sa venujú chovu holubov, sliepok, husí, kačíc, exotických vtákov, zajacov, psov či mačiek. Spolok v súčasnosti prechádza náročným obdobím. Sídli v priestoroch vo dvore Miestneho spoločenstva, ktoré je momentálne v procese rekonštrukcie a dostavby, kvôli čomu museli členovia svoje veci vysťahovať a ich činnosť je dočasne obmedzená. Hoci spolok nebol posledných 15 rokov výrazne aktívny, členovia pred rekonštrukciou renovovali svoje miestnosti a pripravovali sa na návrat k tradícii každoročných výstav.

Pavel sa o papagáje začal zaujímať pred približne 25 rokmi na podnet kamaráta. Jeho začiatky boli v hľadaní a skúšaní rôznych druhov a dnes sa sústreďuje na chov ár, alexandrov malých spevavých, jendajov (jandaya) a druhov pyrrhura. Ako hovorí, výhodou týchto druhov je to, že sú pomerne odolné a zriedka podliehajú chorobám. Postupom času si vybudoval 13 priestranných voliér, kde v každej sídli jeden chovný pár, doplnený o ďalšie jedince v klietkach. Celkovo sa stará o približne 50 jedincov, s čím mu výrazne pomáha manželka Anita.

Podľa jeho slov sa situácia na trhu za posledné roky zmenila. Nízke ceny a vysoká ponuka dnes sťažujú predaj mladých jedincov, ktoré boli kedysi omnoho vzácnejšie a pre chovateľov finančne dostupnejšie. Sám sa zameriava najmä na predaj mláďat určených na ručné dokrmovanie. Jedálny lístok Pavlových zverencov je pestrý: základ tvorí slnečnica, pšenica, kukurica a rôzne semiačka, doplnené o cukrovú kukuricu, ovocie (jablká, hrušky), zeleninu (paprika, púpava), arašidy a iné dobroty. Pred znáškou a počas odchovu mladých sú kľúčové vaječné a ovocné zmesi či vitamínové doplnky. Špeciálnu starostlivosť si vyžadujú ary, ktoré majú osobitné nároky na zloženie stravy.

Proces rozmnožovania je zaujímavý – samičky znesú 4 až 6 vajec, z ktorých sa po 21 dňoch vyliahnu v priemere tri – štyri mláďatá. Dôležitou súčasťou stravy pred znáškou sú varené vajcia, ktoré náš chovateľ pripravuje aj pre vyliahnuté mláďatá, keďže tie ešte nedokážu spracovať bežnú potravu pre dospelé jedince. Hoci sú vtáky schopné hniezdiť aj dvakrát ročne, Pavel to z hľadiska ich zdravia neodporúča. Každé mláďa dostáva evidenčný prstienok s ročníkom, aby bola zabezpečená presná evidencia veku.

Okrem estetickej krásy vynikajú najmä ary svojou inteligenciou – pri trpezlivom prístupe dokážu zopakovať viac ako 15 slov. V zime je záväzne nevyhnutná zateplená miestnosť a v nociach zase ostražitosť pred predátormi, najmä sovami, ktoré môžu na voliéry útočiť. Svoje chovateľské úspechy Pavel Kocka prezentuje aj na samostatných a kolektívnych výstavách, ktoré sú často orientované aj ako predajné.

Návšteva u Pavla Kocku v Kysáči ukazuje, že poctivé drobnochovateľstvo je predovšetkým o trpezlivosti a vzťahu k zvieratám. Je to o tej každodennej radosti, keď vás váš operenec pozdraví naučeným slovom, alebo o pozorovaní ich prirodzenej záľuby v kúpaní sa počas letného dažďa. Napriek súčasným výzvam zostáva dvor rodiny Kockovej živým dôkazom toho, že ak sa veci robia s chuťou a vytrvalosťou, možno aj uprostred vlastného domu vybudovať malý raj, ktorý každý deň pripomína, aká rozmanitá a obdivuhodná dokáže byť príroda.

Foto: z archívu spolubesedníka