V množstve športových podujatí, ktoré sa v tomto období chýlia ku koncu alebo už definitívne vyvrcholili, treba osobitnú pozornosť venovať aj volejbalu. Konkrétne ženskému a faktu, že v nedeľu vyvrcholila európska Liga majstrov v ženskej konkurencii. V tureckom finále súťaže na záverečnom turnaji, ktorý sa hral v Istanbule, sa titulom ovenčil celok VakifBank Istanbul, ktorý v súboji o prvé miesto porazil Eczacıbaşı Istanbul výsledkom 3 : 1 na sety.
Turecký ženský volejbal, reprezentačný aj klubový, je vo veľkej expanzii. Mnohé volejbalistky z rôznych krajov sveta hrajú práve v tureckých kluboch, kde je situácia príliš priaznivá, tak finančne, ako aj systémovo.
Tak aj v radoch nového šampióna Európy hrajú až tri reprezentantky našej krajiny – Tijana Boškovićová, Katarina Dangubićová, ako aj Aleksandra Jegdićová. Práve Tijana Boškovićová bola zvolená za MVP Ligy majstrov v tejto sezóne, a tak jej táto osobná trofej vypadá ako čerešnička na torte po získaní titulu so svojím klubom.
Pre zranenie na záverečnom turnaji nehrala Katarina Dangubićová, nehrala ani Jegdićová, lebo na pozícii libera uprednostnená bola Aylin Sarıoğlu.
VakifBank Istanbul v semifinále výsledkom 3 : 2 na sety zdolal taliansky celok Imoco Volley, zatiaľ čo rovnakým výsledkom v semifinále triumfoval Eczacıbaşı Istanbul nad ešte jedným talianskym celkom Pallavolo Scandicci. Tak VakifBank získal svoju siedmu trofej v Lige majstrov a tento tím sa stal tretím najúspešnejším v dejinách tejto súťaže, ktorá svoje prvé vydanie mala v sezóne 1960/1961.
Zaujímavým faktom je aj výrazná dominancia niekoľkých krajín v európskom ženskom volejbale. Na záverečnom turnaji Ligy majstrov 2025/2026 v Istanbule hrali dva turecké a dva talianske kluby, kým vo štvrťfinále úhrnne boli štyri turecké celky, tri talianske a jeden tím z Poľska.
V skupinovej fáze hral aj náš majster Železničar Lajkovac, ale celkom epizódnu rolu, keďže hráčky šampióna Srbska z minulej sezóny prehrali vo všetkých šiestich zápasoch a vyhrali len v dvoch setoch.
Sezóna v ženskej volejbalovej Lige majstrov je teda s prvým májovým víkendom uzavretá.
Turecký celok oslavuje titul, kým ďalší predstaviteľ tejto krajiny môže byť hrdý na to, že je vicemajstrom.
Inak turecké a talianske tímy v poslednom zhruba desaťročí absolútne dominujú. Od sezóny 2018/2019 kluby z iných krajín na záverečných turnajoch ani nehrali, kým v sezóne 2017/2018 sa do finále dostal rumunský CSM Volei Alba Blaj.
Najúspešnejším celkom s jedenástimi titulmi je Dynamo Moskva, ktorý dominoval v začiatočných rokoch súťaže, ale však poslednýkrát oslavoval v sezóne 1976/1977. Nasleduje Uralochka Ekaterinburg s ôsmimi trofejami, ale posledná tiež datuje z dosť dávnej sezóny 1994/1995. Potom je tu aktuálny majster VakifBank Istanbul, ktorý na rozdiel od ruských tímov všetkých svojich sedem primátov vyhral začnúc so sezónou 2010/2011.
Menia sa časy, menia sa aj športové rámce. Z bývalej Juhoslávie majstrom Európy bola HAOK Mladost Záhreb v roku 1990/1991 a neskoršie OK Dubrovnik triumfoval v sezóne 1997/1998 ako predstaviteľ Chorvátska. Sú to, ako do úvahy berieme výkony v elitnej európskej súťaži, najúspešnejšie kluby z regiónu.





