Tam, kde kedysi betónové steny boli popísané a počmárané, špatiac beztak osamelú a ruinovanú uličku uprostred Belehradu, je v súčasnosti prvá uličná galéria v Srbsku. Je pri Bezistane na adrese Terazije 27, medzi Námestím Nikolu Pašića a Nušićovou ulicou. Tento verejný priestor je už celé mesiace upravený a osožne využitý na programy, zaoberajúce sa angažovaným umením, prameniace v tvorivých dielňach mladých, dostatočne neafirmovaných umelcov. Galéria bez strechy denne umožňuje stovkám záujemcov a okoloidúcich všímať si ich pohľady a názory na tradične ignorované spoločenské témy, ktorých námetom je prevažne odvrátená tvár skutočnosti.
K týmto možno zaradiť aj výstavu fotografií pomenovanú Z druhej strany autora Dušana Rajića, ktorá prebiehala v druhej polovici decembra 2012 a v prvých januárových dňoch tohto roku. Tematikou je jedno z improvizovaných, biednych sídlisk a chatrčí neďaleko srbsko-maďarských hraníc. Tam dni a noci, týždne alebo i celé mesiace trávia v otrasných podmienkach ilegálni pasažieri z ďalekých a chudobných oblastí Ázie a Afriky. Vedie ich nádej a spoločný cieľ: dostať sa do srdca starého kontinentu.
V pokusoch dostať sa čím ďalej od ničivých vojen, politického a iného prenasledovania, chudoby, účinkov klimatických zmien, títo žiadatelia azylu, utečenci a migranti bez dokladov narážajú na mnohé prekážky. Medzi zúfalstvom, ktoré ich ženie vydať sa do neznáma a nádejou, že ich na konci cesty predsa čaká lepší život, je stálicou konštantný strach: pred policajnými a inými patrolami, skorumpovanými štátnymi úradníkmi, nenažratosťou sprostredkovateľov, prepchanými kamiónmi a loďkami, ktorými sa plavia v ústrety osudu, deportáciami, nehumánnymi podmienkami v celách, v ktorých mnohí končia, pred neznášanlivosťou, rasizmom… Cesty, ktoré dakedy trvajú i niekoľko rokov, sa neraz končia tragicky. Len za posledné dve desaťročia je dokumentovaných viac ako 16 000 prípadov smrti týchto osôb, čo mnohí dávajú do súvislosti s reštriktívnou migračnou politikou štátov vyvinutej Európy. Zostáva neznáme, koľko životov je stratených bez akejkoľvek stopy.
Úpornosť a vytrvalosť týchto bedárov dostať sa na vytúženú destináciu, ich ochota zvládať všetky ťažkosti je nielen zrkadlom dnešnej doby a sveta, ale je zároveň i chmúrnym svedectvom podmienok, v ktorých donedávna žili a ktoré stoj čo stoj mienia zmeniť. Za každú cenu. Jednou z prestávok medzi ich púťou od problémov a otrasov doma a nádejou, ktorá ich ženie vpred, je i táto časť Európy. Aj v nej platí ale to, čo i inde a čo si autor výstavy dal ako jej prvé motto: Sme zničení, ale túžba je silnejšia. Aby pod tým nechal len jednoduchý podpis vysvetľujúci všetko: Ľudia bez práv.
Oto Filip
Dnes si pripomíname Svetový deň kultúrnej rozmanitosti pre dialóg a rozvoj. Tento medzinárodný deň neoslavuje len bohatstvo globálnych kultúr, ale poukazuje najmä na kľúčovú úlohu medzikultúrneho dialógu pri budovaní svetového mieru a...
Čítaj viacDetailsPravidelná návšteva stomatológa je najlepší spôsob, ako si zachovať zdravý úsmev. Práve v týchto dňoch, od 18. do 24. mája, prebieha už 36. Týždeň zdravia zubov a ústnej dutiny. Odborníci pripomínajú, že...
Čítaj viacDetails21. apríl sa každoročne oslavuje ako Svetový deň kreativity a inovácií. Tento medzinárodný sviatok bol ustanovený s cieľom uznať a podporiť tvorivý potenciál vo všetkých oblastiach života a na všetkých úrovniach spoločnosti...
Čítaj viacDetailsV dňoch od 24. do 26. apríla organizuje Spoločnosť pre ochranu a výskum vtáctva Srbska podujatie Noc slávikov. V rámci neho si návštevníci budú môcť na viac ako 30 lokalitách po celom Srbsku...
Čítaj viacDetails
