Betlehem zvestuje narodenie Ježiša Krista

Štedrý večer sa vo všetkých našich prostrediach tradične oslavuje  slávnostnými bohoslužbami v kostole, tiež príležitostnými programami, v ktorých deti básničkami zvestujú narodenie Ježiša Krista. Odjakživa sa na Štedrý večer aj strieľalo z tzv. mažiarov, ktoré v súčasnosti vystriedali petardy a ohňostroje. Pokiaľ veriaci z kostola šli domov, aby v rodinnom kruhu oslávili tento významný cirkevný sviatok, mládenci v nočných hodinách odchádzali vystrieliť dievke, čo bol svojrázny spôsob dvorenia.

Vo vojlovickom kostole na Štedrý večer aj tohto roku  bolo slávnostne. Po kázni miestneho kňaza Martina Bajzu vystúpila nádejná vojlovická operná speváčka Katarína Kalmárová za sprievodu mladej huslistky Ivany Ivaničovej, a potom veršíkmi a spevom narodenie Ježiša Krista zvestovali najmladší Vojlovičania. Po službách nasledovalo nezvyčajné ticho, nebolo počuť výbuchy petárd. Vraj tu je to prísne zakázané, takže už ani mládenci nechodia strieľať dievkam. Zato sa však chodenie s Betlehemom zachovalo až do dnešných dní.

– Skupina mladých ľudí oblečených na kráľov, anjelov a pastierov s malým kostolíkom v rukách navštevuje vojlovické domácnosti a zvláštnym rituálom a textom z Biblie zvestuje narodenie Ježiša Krista. Betlehemci najprv idú navštíviť domácnosť, v ktorej sa pripravovali, a potom sa rozbehnú po dedine, do domácností dievok, príbuzných, priateľov. Každú chvíľu ich očakávame aj u nás, – vysvetľuje Martin Marko. Počuť klopanie na okno z ulice:

Prijmete Betlehem? opytuje sa z ulice starý kráľ. Prijmeme, odpovedá domáci, betlehemci zaspievajú Sláva Bohu, a potom s piesňou Pásli ovce valasi, pri betlehemskom salaši vchádzajú do izby. Pastieri si posadali do kúta. Anjel ich zobúdza: Vstaňte hore, nebojte sa. Zvestujem vám radosť velikú, pre vás, pre všetkých ľudí. Dnes v meste Dávidovom narodil sa nám spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. Mladý pastier nakúka, kde je hviezda, a starý z kúta zavolá: Ó, deti moje, nenechajte ma tu. Vezmite i mňa s vami, nech i ja uvidím Kristovo narodenie. Mladý pastier hovorí kráľovi: Pane krále, pustiže i nás do Betlehema iti a Pánu Kristu poklon učiniti, na čo mu kráľ odpovedá: Áno, prepúšťam vás, choďte a Pánu Kristu poklon učinite. Starý pastier má palicu a na nej zvonec, retiazku a hrkoce. Pokľakne si pred kostolík a modlí sa: Ó, ďakujem ti, Pane Bože, Otče môj láskavý Hospodine, že som sa i ja dožil týchto vích krátkych časy uvidieť Kristovo narodzení. Potom pastieri chodia do kola, hrkajúc palicami a zvončekmi. Králi a anjeli sa ich spevom pýtajú: Povedzte nám, pastieri, čo ste videli? Pastieri odpovedajú: Videli sme krásne dieťa narodenô v Betleheme… A znovu králi a anjeli: A kdeže je na hospode mamička jeho? Pastieri: V chudobnej maštali, medzi hovädami. Tam je jeho hospoda… Všetci spolu sa obracajú k domácemu s peknými želaniami: …  na vašom stole vykvitla ruža, vašej panenke pekného muža, do vášho domu Evu, Evičku, vášmu synovi peknú ženičku… prihovára sa domácemu starý kráľ a domáci odpovedá: Dobrý večer a prajem vám, aby ste túto noc pri dobrom zdraví a v pokoji takto zakončili, a podá betlehemcom dary, za ktoré mu ďakujú spevom: Ďakujeme vám za vaše dary, nemajte za zle, že sme tu boli, a odchádzajú.

Martin Marko začal s Betlehemom chodiť, keď mal 13 rokov, a potom ešte mnoho rokov Vojlovičanom takto zvestoval narodenie Ježiša Krista.

– Prvýkrát som bol anjelom, ktorý zobúdza pastierov. Bol som veľmi hanblivý a keď prišiel rad na mňa, oblial ma ľadový pot. To prvé vystúpenie nikdy nezabudnem. Už o rok ma zaradili medzi kráľov, lebo vraj dobre spievam a o pár rokov som sa stal starým kráľom, začal som iných nacvičovať a dodnes nacvičujem Betlehem. Všade sme radi vítaní. Ponúknu nás trochu zjesť a popiť, ale dostávame aj peňažné milodary. Zažili sme však aj smiešne situácie. Spomínam si, že raz sme boli takí naladení, že sme s Betlehemom išli domov až keď ľudia na Vianoce vychádzali z kostola! Spravidla si na koniec necháme dom našich priateľov, kde sa zabávame a domov ideme spievajúc, nie nábožné, ale ľudové piesne. Aj to je vari súčasťou tohto pekného zvyku.

V. Hudec