OVOCINÁRSTVO
Predtým, než sa na broskyniach začnú nalievať puky, treba ich ošetriť preventívne proti kučeravosti listov. Postreky sa musia používať iba v koncentrácii predpísanej výrobcom. Kučeravosť spôsobuje parazit grmaník broskyňový Taphrina deformans.
Pri broskyniach je najzásadnejším ochranným zásahom postrek proti kučeravosti listov, ktorý robíme v jarnom období. Ide o jeden jediný postrek, ktorý, keď sa aplikuje v správnom období, tak má 100-percentnú účinnosť. Okrem neho väčšina záhradkárov nevykonáva na broskyniach žiadne postreky, nakoľko ostatné choroby a škodcovia nezvyknú v bežných rokoch spôsobovať hospodársky významnú škodlivosť. Odporúča sa však aj preventívna ochrana proti voškám či monilióze.
Absolútna odolnosť proti kučeravosti zatiaľ neexistuje a aj pri odrodách, ktoré majú zvýšenú odolnosť proti tejto chorobe, sa odporúča ochranu vykonávať. Kučeravosť broskýň je pre mnohých pestovateľov stálym postrachom. Patrí medzi najzávažnejšie hubové choroby. Jednou z príčin, prečo záhradkári majú strach z tejto choroby, je aj nedostatočná znalosť biológie patogéna – čiže huby Taphriny deformans, ktorej vyhovuje studené a vlhké počasie. Spóry sa šíria pomocou vetra alebo dažďa, padajú na výhonky a do puklín na kôre, kde aj prezimujú.
Pri silnejšom výskyte, pri ktorom je postihnutá väčšia časť listov, dochádza už koncom jari k opadaniu značného počtu chorých listov, čo máva za následok silnú redukciu počtu plodov alebo aj totálnu škodu. Je preto samozrejmosťou, že pestovatelia sa usilujú túto nebezpečnú chorobu potlačiť. Tu si treba uvedomiť, že patogén prezimuje spórami na kôre mladých konárikov a v púčikoch broskýň, sčasti ukrytý pod obalovými šupinami. Na jar pri pučaní broskýň sú spóry obyčajne dažďovými kvapkami zmývané do otvárajúcich sa pukov. Tu v kvapke vody vyklíčia a pri teplote nad 7 °C infikujú mladé, ešte nerozvinuté lístky otvárajúcich sa pukov. Za suchého počasia sa infekcia nešíri, takže sa choroba nevyskytuje.
Staršie už rozvinuté listy veľkosti 1 až 1,5 cm sú proti infekcii odolné. V infikovaných listoch prebieha vývin choroby nezávisle od vonkajšieho prostredia, až na teplotu. Nemožno ho už potom ovplyvniť ani chemickým zásahom. Asi koncom mája vývoj huby končí, na vrchnej strane napadnutých listov sa z vreciek uvoľňujú askospóry. Tieto dopadajú na kôru konárov a letorastov, na šupiny pukov, kde pretrvávajú až do nasledujúcej vegetácie, aby za priaznivých podmienok počas pučania opäť vyvolali infekciu. Takto sa cyklus choroby opakuje.
Intenzita výskytu kučeravosti broskýň býva v jednotlivých rokoch rozdielna. Okrem odrodovej odolnosti rozhodujúcu úlohu tu hrajú poveternostné podmienky vo fenofázach pučania až kvitnutia broskýň. Daždivé a vlhké počasie s dlhotrvajúcimi hmlami a s teplotami nad 10 °C výskyt choroby len podporuje. A ako sme už spomenuli, suché a teplé počasie jej výskytu bráni.
Jedinou možnosťou účinnej ochrany je chemický boj čiže postrek fungicídmi v pravom okamihu. Treba vystihnúť také obdobie vývoja púčikov, v ktorom sú infekčné zárodky dobre prístupné účinku fungicídnych látok. Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že toto obdobie býva v čase otvárania púčikov, keď sa začínajú objavovať a pomaly z púčika vysúvať špice lístočkov.
Pre voľbu termínu postreku je rozhodujúca fenofáza a nie kalendárny dátum. Vývin broskyne začína pučaním vegetatívnych pukov na jednoročných výhonkoch. O niečo neskôr (asi o 3 až 5 dní) začínajú pučať kvetné terminálne puky. Optimálny termín na ošetrenie proti kučeravosti je, keď sa začnú zväčšovať – nalievať terminálne puky, bez ohľadu na kalendárny dátum. Podmienkou je suché, bezveterné počasie, s teplotami 7 – 10 °C. Postrekovou zmesou musíme pokryť každý štvorcový centimeter kôry mladých konárikov a púčikových šupín.
Úlohou chemickej ochrany je prerušenie reťaze infekcie zničením spór patogéna skôr, ako nainfikuje lístky otvárajúcich sa pukov. Keď sú už lístky vypučané a príznaky choroby zjavné, akýkoľvek zásah fungicídom je už neúčinný a teda zbytočný.
Fungicídne ošetrenie sa vykonáva každý rok bez ohľadu na výskyt choroby v predchádzajúcej vegetácii. Postrek možno vykonať v širokom časovom rozpätí – na jeseň po opade listov, zvyčajne v novembri, alebo vo februári pred pučaním broskýň. Pri použití meďnatých fungicídov je účinnosť v oboch termínoch približne rovnaká. Ak sa rozhodneme pre predjarný postrek, termín sa spresňuje na štádium zväčšovania sa terminálnych pukov. Použitím účinného fungicídu a kvalitnou aplikáciou môžeme už jedným ošetrením uchrániť broskyne pred chorobou. Ošetrenie po vypučaní broskýň už nie je potrebné. Podobne odtrhávanie napadnutých listov je zbytočným zásahom. Silne napadnuté stromy s predčasným opadom listov na podporu znovuolistenia prihnojíme slabšou dávkou dusíka so závlahou.
Na základné ošetrenie sa odporúčajú fungicídy na báze medi, napr. Kuprikol 50, Champion 50 WP. Pre ich dezinfekčný účinok na mrazové poškodenia, ako aj účinnosť proti bakteriálnej rakovine a chrastovitosti sú vhodnejšie pre jesenné ošetrenie. Na predjarné ošetrenie si zvolíme radšej niektoré z organických fungicídov, napr. Delan 700 WDC, Dithane DG, Novozir MN 80 alebo nám poradia v špecializovaných poľnohospodárskych lekárňach.
Druhé ošetrenie (asi týždeň po začiatku pučenia) sa odporúča iba v prípade, že neboli dodržané podmienky aplikácie a po vypučaní prevláda daždivé počasie. Vtedy treba ošetrovať iba náchylné odrody broskýň niektorým z organických fungicídov. Vhodné sú postrekovače s väčšími otvormi, produkujúce väčšie kvapky zmesi.
Ľ. S.