1860 – narodil sa ruský spisovateľ a dramatik Anton Pavlovič Čechov, jeden z najvýznamnejších poviedkárov svetovej literatúry, novátor dramatickej tvorby. Pôvodným povolaním bol lekár, neskôr sa plne venoval literatúre. Najvýznamnejšie novely: Step, Čierny mních, Dáma so psíkom a drámy: Tri sestry, Čajka, Ujo Váňa, Višňový sad. Zomrel 15. júla 1904 v nemeckom meste Badenweiler.
1866 – narodil sa francúzsky spisovateľ Romain Rolland. Profesor dejín hudby na parížskej Sorbonne a autor životopisov významných osobností Život Beethovena, Život Michelangela, Život Tolstého a i. Napísal romány Ján Krištof, Dobrý človek ešte žije. Tiež autor novely Peter a Lucia a divadelných hier Vlci, Danton, Štrnásty júl. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1915). Zomrel 30. decembra 1944.
1879 – v Skalici sa narodil dramatik, národný buditeľ a evanj. kňaz Jozef Hollý. Úspešný dramatik, jeho hry Márnotratný syn, Kubo, Geľo Sebechlebský, Amerikán boli úspešné aj vo filmových, televíznych i operných adaptáciách. Otec výtvarníčky Eleny Holéczyovej a herca a režiséra Martina Hollého st., starý otec filmového režiséra Martina Hollého ml. Zomrel 3. novembra 1912 v Moravskom Lieskovom.
1899 – zomrel francúzsky maliar, impresionista Alfred Sisley. Venoval sa najmä krajinomaľbe. Spočiatku bol ovplyvnený realizmom, neskôr sa zoznámil s C. Monetom, A. Renoirom a ďalšími impresionistami, s ktorými pravidelne vystavoval. Narodil sa 30. októbra 1839 v Paríži.
1912 – v Bystrej sa narodil prozaik, najvýznamnejší predstaviteľ naturizmu František Švantner. Autor baladických noviel Malka, Dáma a románov Nevesta hôľ a Život bez konca. Zachytil v nich harmonický vzťah dedinského človeka k prírode. Jeho dielo bolo viackrát sfilmované. Zomrel 13. októbra 1950 v Prahe.
1912 – v Stupave sa narodil sochár Jozef Kostka, jeden zo zakladateľov slovenského moderného sochárstva. Predstaviteľ Generácie 1909. Po roku 1940 sa v Bratislave začlenil do aktivít nadrealistického hnutia, po vojne sa venoval monumentálnym pomníkom, tiež reliéfu – Pomník SNP v Partizánskom, sochárske dotvorenie Slavína v Bratislave. Bol profesorom na VŠVU v Bratislave, v rokoch 1955-59 jej rektor. Zomrel 30. septembra 1996 v Bratislave.
1919 – vo Valašských Kloboukoch sa narodil spisovateľ Ladislav Mňačko. Počas 2. svetovej vojny sa aktívne zapojil do partizánskeho hnutia. V roku 1945 vstúpil do komunistickej strany a bol redaktorom v ľavicovej tlači. V 60. rokoch sa však kriticky postavil k spoločenskému dianiu a po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 odišiel do emigrácie v Rakúsku, kde žil až do roku 1989. Začínal angažovanou poéziou. Ohlas vzbudil jeho román z prostredia partizánskych bojov Smrť sa volá Engelchen. Ďalšie dielo: Oneskorené reportáže, Dlhá biela prerušovaná čiara. V románe Ako chutí moc zobrazil mechanizmus komunistického režimu, v eseji Siedma noc pocity občana prežívajúceho prvé dni vpádu sovietskych vojsk do ČSSR. Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave.
2005 – zomrel izraelský spisovateľ maďarského pôvodu, svetoznámy satirik Ephraim Kishon, vl. m. Ferenc Hoffmann. Cez vojnu bol väznený v nemeckých a ruských pracovných táboroch, od roku 1949 žil v Izraeli. Svojou prozaickou tvorbou je známy takmer v celom kultúrnom svete. Dielo: Obráťte sa, pani Lótová, Inkognito v Prahe, Za všetko môže jablko, Pomsta je sladká, To sa iným nestane. Autor divadelných a rozhlasových hier, filmových scenárov. V roku 1964 bol jeho film Sallah Shabati o severoafrických prisťahovalcoch do Izraela nominovaný na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Narodil sa 23. augusta 1924 v Budapešti.
Zdroj: SITA