ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (89)
Zrejme nie náhodou pestovaniu liečivých rastlín sa venujú mnohí zberatelia. Môže to byť zdroj slušných príjmov, taktiež dobrý pocit zo zamerania úsilia správnym smerom, ktorý poslúži mnohým. Liečivé a úžitkové rastliny sa však vyplatí pestovať aj pre vlastnú spotrebu: či už v záhradkách, na farmách, alebo najnovšie rozšíreným spôsobom pomenovaným za oblokom – ide najmä o čerstvú tzv. vitamínovú zeleninu, spravidla vňaťovú, ktorej je v zime nedostatok a ktorú si bez väčšej námahy možno vypestovať priamo v byte alebo dome. Stačia na to kvetináče, drevené debničky a pod. Z úžitkových rastlín vhodných na pestovanie v domácnosti sú to napríklad čakanka, štrbák, pažítka, valeriánka poľná, žerucha siata… Niektoré vňate, napríklad kôprovú, petržlenovú, zelerovú a iné možno pestovať v zime tzv. rýchlením v plochých kvetináčoch (zo semien) alebo na tanieroch s vodou (z koreňov).
Keď ide o uschovávanie, čiže uskladňovanie rastlín aj tu treba rešpektovať isté pravidlá a návody. Tieto sa uskladňujú samostatne, teda osobitne podľa jednotlivo zbieraných rastlinných častí a podľa charakteru, na dobre vetranom, suchom, krytom, prípadne chladnom mieste v dôkladne uzavretých a nepoškodených obaloch: v papierových vreciach alebo v papierom vystlaných lepenkových škatuliach. Rastliny príliš chúlostivé majú byť v nádobách (fľašiach) z farebného skla alebo vo vreckách uložených v plechových škatuliach. Väčšie množstvo sa uskladňuje v silnejších papierových vreciach alebo v debnách (sudoch) vystlaných voskovým papierom. Rastliny, ktoré ľahko vlhnú, sa uschovávajú alebo vysušujú v debnách s dvojitým dnom, z ktorých je horné dierkované. Priestor medzi dnami sa vyplní nehaseným vápnom, ktoré pohlcuje vlhkosť. Keď sa kusy vápna rozpadávajú, je potrebné ich vymeniť. Uschované rastliny treba z času na čas prezrieť, podľa potreby vyvetrať na teplom a suchom vzduchu, premiešať alebo presypať, prípadne aj znova presušiť, lebo sa vo vlhkom prostredí pomerne ľahko rozmnožujú pôvodcovia hniloby a plesní.
Nazbierané rastliny ani počas sušenia, ani pri úschove nemožno strihať, lámať alebo inak drobiť. Ich úprava zberateľom spočíva len v sušení a zachovaní vonkajšieho vzhľadu i vnútorného obsahu, t. j. predpísaných alebo predpokladaných obsahových látok, pričom mechanické spracovanie, napr. rezanie koreňov by sa malo konať len v povolenom alebo odberateľom či výkupom požadovanom rozsahu.
Nielen pri zbere a sušení, ale aj pri úschove treba vždy rovnako dbať na vzhľad a čistotu, ako aj na kvalitu rastliny. Veď z nej sa pripravujú lieky pre chorých, ktoré sú tým účinnejšie, čím väčšia starostlivosť sa rastlinám venovala.
(V budúcom čísle: Predpoklady pestovania)
Pripravil: O. Filip