• O nás
    • Prihlásiť sa
  • Archív vydaní
    • Knižná produkcia
  • Hľ Portal
    • Linky
  • Kontakt
utorok, 3 júna, 2025

Žiadne produkty v košíku.

  • Login
Predplatné
Hlas ľudu
  • Hlas ľudu
  • NAŠE DEDINY
    • Aradáč
    • Báčska Palanka
    • Báčsky Petrovec
    • Biele Blato
    • Binguľa
    • Boľovce
    • Erdevík
    • Hajdušica
    • Hložany
    • Jánošík
    • Kovačica
    • Kulpín
    • Kysáč
    • Laliť
    • Lug
    • Padina
    • Pivnica
    • Selenča
    • Silbaš
    • Stará Pazova
    • Slankamenské Vinohrady
    • Šíd
    • Vojlovica
  • NOVÝ SAD
  • Srbsko
    • Politika
    • Spoločnosť
    • Poľnohospodárstvo
    • Spoločnosť
    • VOĽBY 2022
    • Voľby 2023
    • VOĽBY NRNM 2022
  • REGIÓN, EURÓPA A SVET
  • Kultúra
    • FILMY
    • Hudba
    • JazykOmyly
    • Literárne interview
    • Výklad nových kníh
    • Vzdelávanie
  • Lifestyle
    • Cestujeme
    • Móda a krása
    • Rady do domácnosti
    • Recepty
    • Voľný čas
    • Zábava
    • Záhradníctvo
    • Zaujímavosti
    • Zdravie
  • Šport
  • Infoservis
  • E-stánok
  • Hlas ľudu
  • NAŠE DEDINY
    • Aradáč
    • Báčska Palanka
    • Báčsky Petrovec
    • Biele Blato
    • Binguľa
    • Boľovce
    • Erdevík
    • Hajdušica
    • Hložany
    • Jánošík
    • Kovačica
    • Kulpín
    • Kysáč
    • Laliť
    • Lug
    • Padina
    • Pivnica
    • Selenča
    • Silbaš
    • Stará Pazova
    • Slankamenské Vinohrady
    • Šíd
    • Vojlovica
  • NOVÝ SAD
  • Srbsko
    • Politika
    • Spoločnosť
    • Poľnohospodárstvo
    • Spoločnosť
    • VOĽBY 2022
    • Voľby 2023
    • VOĽBY NRNM 2022
  • REGIÓN, EURÓPA A SVET
  • Kultúra
    • FILMY
    • Hudba
    • JazykOmyly
    • Literárne interview
    • Výklad nových kníh
    • Vzdelávanie
  • Lifestyle
    • Cestujeme
    • Móda a krása
    • Rady do domácnosti
    • Recepty
    • Voľný čas
    • Zábava
    • Záhradníctvo
    • Zaujímavosti
    • Zdravie
  • Šport
  • Infoservis
  • E-stánok
Hlas ľudu

Vplyv sucha na rozmnožovanie škodcov cukrovej repy

HLAS ĽUDU HLAS ĽUDU
26/03/2013
v Poľnohospodárske rozhľady, Prílohy
A A

OCHRANA RASTLÍN

Cukrovú repu napáda veľký počet fytofágov, ktorí môžu v značnej miere ovplyvniť úrodu. Väčšina z nich sú suchomilní (xerofilní) škodcovia a vedia sa premnožiť po suchých rokoch, najmä keď 2 až 3 suché roky nasledujú po sebe.

V strednej Európe sme mali posledné dva roky výrazne suché. V tomto článku analyzujeme, ktorí škodcovia by mohli ohrozovať porasty cukrovej repy kvôli premnoženiu, pravda pod podmienkou, že budú mať aj v tomto roku na jar a v lete priaznivé podmienky. Uvádzame aj vplyv agrotechnických opatrení na ich populačnú hustotu, čo môže pomôcť pestovateľom vyhodnotiť riziko zvýšeného výskytu daných druhov na konkrétnych poliach a aj znížiť populačnú hodnotu jednotlivých škodcov.

 

SKOČKA REPOVÁ (CHAETOCNEMA TIBIALIS)

Na rozmnožovanie a škodlivosť skočky repovej majú najväčší vplyv poveternostné podmienky, najmä teplota a zrážky. V čase žeru jej vyhovuje teplé (20 – 24 °C), slnečné, bezveterné a suché počasie. Pri kladení vajíčok je pre škodcu optimálne teplé počasie s občasným teplým dažďom prenikajúcim do hĺbky 6 až10 cm. Pre embryonálny vývoj je nevyhnutná vlaha. Vajíčka nakladené do suchej pôdy zväčša vysychajú. Vyliahnutým larvám vyhovuje teplá, kyprá a optimálne vlhká pôda. Pri vyššej vlhkosti pôdy a nižšej teplote sa zvyšuje mortalita lariev. Na plochách, ktoré sa zavlažujú, mortalita lariev a kukiel dosahuje až do 90 %.

Najjednoduchším spôsobom ochrany porastov cukrovej repy je správna agrotechnika. Umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie, rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Sejba by mala byť vykonaná čo najskôr a do optimálnej hĺbky. Porasty z neskorých výsevov sú napádané viac. Zavlažovanie počas prvej polovice leta znižuje v suchých rokoch početnosť škodcu v nasledujúcom roku desaťkrát.

 

RYHOVEC REPOVÝ (BOTHYNODERES PUNCTIVENTRIS)

Ryhovec repový na povrchu pôdy

Na rozmnožovanie škodcu priaznivo vplýva suché a teplé počasie na jar (najmä v apríli a máji) a prítomnosť veľkých plôch cukrovej repy. Chladná a daždivá jar znižuje aktivitu imág, príjem potravy a plodnosť samičiek. Suché a teplé počasie je pre škodcu optimálne aj v priebehu kuklenia a liahnutia imág v lete (júl – august). Premnoženia nasledujú hlavne po niekoľkých suchých rokoch za sebou. Gradácie môžu trvať aj desiatky rokov.

Agrotechnické opatrenia sa týkajú zberu, osevného postupu, priestorovej izolácie, termínu sejby, výsevu pásov lákacích rastlín a zavlažovania. Zber musí byť kvalitný a rastliny vyrastené z buliev cukrovej repy na starých porastoch repy je potrebné ničiť. Repa by sa nikdy nemala pestovať po repe. Nové porasty repy treba vysievať čo najďalej od minuloročných porastov. Riziko poškodenia porastov je menšie, ak je nový porast od starého aspoň 100 m, a minimálne riziko je pri vzdialenosti 1 – 3 km.

Sejbu cukrovej repy je vhodné vykonať čo najskôr. Vyhneme sa tak synchronizácii masového výskytu škodcu s najcitlivejšími štádiami repy. V lokalitách s väčším výskytom sa odporúča vysievať repu hustejšie. Skorý (skôr ako celý porast) a hustý výsev rastlín cukrovej repy na okrajoch starých alebo nových porastov úspešne môže znížiť škodlivosť. Zavlažovanie cukrovej repy najmä v júli a auguste podporuje rozvoj entomopatogénnych húb, ktoré zvyšujú mortalitu lariev a kukiel.

Racionálna ochrana porastov cukrovej repy je možná len vtedy, keď sa sleduje populačná hustota škodcu. Dlhoročná prognóza sa robí na základe údajov o populačnej hustote prezimujúcich imág na starých porastoch repy. Pôdne výkopy sa robia na jeseň. Prah škodlivosti je 0,6 – 1 imágo/m2. Ak je populačná hustota väčšia, treba sa pripraviť na ochranu mladých porastov cukrovej repy. Krátkodobá prognóza sa robí na základe začiatku výskytu imág na jar, dynamiky migrácie a intenzity poškodenia rastlín. Zásah je potrebný v prípade výskytu 0,1 – 0,3 imága/m2. Na monitoring výskytu, prípadne regulácie početnosti škodcu je v súčasnosti možné využiť i komerčne dostupné feromónové lapače zachytávajúce samčekov i samičky škodcu. Ich umiestnenie do porastov je veľmi jednoduché.

REPNÁ KOREŇOVÁ VOŠKA (PEMPHIGUS FUSCICORNIS)

K premnoženiu tohto škodu dochádza v rokoch so suchým a teplým letom, najmä ak sú takéto dva roky po sebe. Najväčšie škody môžu vznikať v priebehu suchého leta, keď rastliny nie sú schopné regenerovať poškodené časti koreňa. Voška môže napadnúť všetky rastliny v poraste a počet uhynutých rastlín sa pohybuje od 2 do 98 %.

Kvalitne a načas vykonané agrotechnické opatrenia predstavujú najúčinnejší spôsob ochrany. Na zníženie populačnej hustoty vošky má vplyv: kvalitný zber cukrovej repy, odstránenie všetkých zvyškov repy z poľa, skorá hlboká orba pôdy, používanie optimálnych dávok minerálnych hnojív a hnojenie maštaľným hnojom, skorá sejba a častá medziriadková kultivácia. Nevyhnutná je likvidácia burinných hostiteľských rastlín, najmä mrlíkov. Veľkú pozornosť je potrebné v tomto smere venovať okrajom polí a priľahlých plôch. Cukrovú repu (príp. cviklu, mangold, špenát atď.) sa odporúča nepestovať na tom istom poli aspoň 3 roky. Najvýznamnejšie agrotechnické opatrenie predstavuje zavlažovanie, ktoré takmer úplne eliminuje škodlivosť repnej koreňovej vošky. Interval od ukončenia zavlažovania po zber by mal byť čo najkratší. Častejšia medziriadková kultivácia tiež prispieva k menšej strate vlahy a priaznivo vplýva i na prirodzených nepriateľov.

 

PSOTA REPOVÁ (SCROBIPALPA OCELLATELLA)

Imágo skočky repovej a požerky na liste cukrovej repy

Populačná dynamika, počet generácií a škodlivosť psoty repovej závisí od poveternostných podmienok. Jej rozmnožovaniu vyhovuje suché a teplé počasie, najmä na jar a na jeseň. Rozmnožovaniu nevyhovuje daždivé, chladné a veterné počasie, málo slnečných dní, nízke teploty počas zimy. Ku gradáciám dochádza, ak nasleduje viac teplých rokov za sebou. Klimatické podmienky strednej Európy umožňujú lokálne stále udržiavanie populácie, najmä vďaka vývoju psoty na lobodách a láskavcoch.

Významným regulačným opatrením je predovšetkým správna agrotechnika. V prvom rade vyvážené hnojenie a zavlažovanie. Pri intenzívnom zavlažovaní straty na úrode prakticky neexistujú. Odporúča sa tiež skorá sejba, pestovanie odrôd s bujnými listami a odolnosťou na choroby. Významnú úlohu má aj kvalitný zber a ničenie pozberových zvyškov. Zber repy by mal začať vždy na lokalitách s najväčším napadnutím týmto škodcom.

Významným regulačným opatrením je hlboká orba, ktorú je najlepšie vykonať do desiatich dní po zbere úrody. Kukly sa takto dostanú hlbšie ako10 cmpod povrch pôdy, odkiaľ sa už vyliahnuté motýle nedostanú na povrch.

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra

foto: P. Toth

ADVERTISEMENT
Previous Post

Ďalšia fáza – uskladňovanie

Next Post

Exotické izbové rastliny

Súvisiace príspevky

Poľnohospodárske rozhľady

Juraj Častvan – poľnohospodár novej generácie

M. PAP
28/01/2024

Byť pracovitý, úspešný, inovačný a konkurencieschopný – sú vlastnosti, ktoré by mal mať mladý poľnohospodár. Potom sú výsledky jeho práce viditeľné, verejnosťou pozitívne hodnotené a možno aj pre ostatných poľnohospodárov motivujúce. Taký...

Čítaj viacDetails
Foto: M. Pap
Akcentujeme

V utorok prestavia prvé výsledky sčítania poľnohospodárstva

J. PÁNIKOVÁ
27/01/2024

Prvé výsledky sčítania poľnohospodárstva v roku 2023 budú prezentované 30. januára v Republikovom štatistickom ústave. Sčítanie sa uskutočnilo v období od 1. októbra do 15. decembra 2023 s podporou Európskej únie v...

Čítaj viacDetails
Odborníci z Inštitútu NS seme a poľnohospodári
Poľnohospodárske rozhľady

Výhody pestovania domácich certifikovaných semien

A. LEŠŤANOVÁ
26/02/2023

Pred jarnou sejbou tím odborníkov z Inštitútu pre roľníctvo a zeleninárstvo z Nového Sadu pobudol aj v Starej Pazove. V mene NS seme regionálnych predstaviteľov a promotérov v Srbsku informácie nám poskytol Branislav Runjanin, poverený regiónmi Sriemu, Mačvy...

Čítaj viacDetails
Poľnohospodárske rozhľady

Oziminám svedčí perina

HLAS ĽUDU
27/12/2018

V Kovačickej obci sú oziminy zasiate na bezmála 5 a pol tisíca hektárov. Najväčšiu plochu zaberá ozimná pšenica, potom ozimný jačmeň a do tretice patria ďalšie obilniny, ktoré sú v menšej miere...

Čítaj viacDetails
Next Post

Exotické izbové rastliny

Časť poľnohospodárskej techniky

Ekológia na začiatok

Chrípka je tu s nami! (3.)

No Result
View All Result
NOVÝ SAD POČASIE

Kategórie

ADVERTISEMENT
  • Prepínač jazykov
  • Archív
  • Fotogaléria
  • Kalendár udalostí
Informačno-politický týždenník | Informativno-politički nedeljnik

© 2021 COPYRIGHT HLAS ĽUDU. ALL RIGHTS RESERVED.
Izrada web sajtova CIFRA MEDIA.

Welcome Back!

Login to your account below

Forgotten Password?

Retrieve your password

Please enter your username or email address to reset your password.

Log In

Add New Playlist

  • Login
  • Cart
No Result
View All Result
  • Hlas ľudu
  • NAŠE DEDINY
    • Aradáč
    • Báčska Palanka
    • Báčsky Petrovec
    • Biele Blato
    • Binguľa
    • Boľovce
    • Erdevík
    • Hajdušica
    • Hložany
    • Jánošík
    • Kovačica
    • Kulpín
    • Kysáč
    • Laliť
    • Lug
    • Padina
    • Pivnica
    • Selenča
    • Silbaš
    • Stará Pazova
    • Slankamenské Vinohrady
    • Šíd
    • Vojlovica
  • NOVÝ SAD
  • Srbsko
    • Politika
    • Spoločnosť
    • Poľnohospodárstvo
    • Spoločnosť
    • VOĽBY 2022
    • Voľby 2023
    • VOĽBY NRNM 2022
  • REGIÓN, EURÓPA A SVET
  • Kultúra
    • FILMY
    • Hudba
    • JazykOmyly
    • Literárne interview
    • Výklad nových kníh
    • Vzdelávanie
  • Lifestyle
    • Cestujeme
    • Móda a krása
    • Rady do domácnosti
    • Recepty
    • Voľný čas
    • Zábava
    • Záhradníctvo
    • Zaujímavosti
    • Zdravie
  • Šport
  • Infoservis
  • E-stánok

© 2021 COPYRIGHT HLAS ĽUDU. ALL RIGHTS RESERVED.
Izrada web sajtova CIFRA MEDIA.

Na zlepšenie našich služieb používame cookies. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať bližšie tu - Zásady ochrany osobných údajov.