Rastlinná výroba istejšia od dobytkárskej

Sezóna jarných poľnohospodárskych prác len-len že sa nezačala. Keby  počasie dovolilo, poľnohospodári by iste už skôr zapriahli svoje stroje a začali pripravovať pôdu na jarnú sejbu. Pre zlé počasie mali však trochu dlhšiu zimnú dovolenku a dosť času na kalkulácie, ako s pomerne málo peňazí založiť novú výrobu.

Na aktuálne poľnohospodárske témy sme si pohovorili s hajdušickým poľnohospodárom Pavlom Cesnakom. Skôr si ako poľnohospodársky technik na život zarábal v poľnohospodárskom podniku Trudbenik a keď podnik skrachoval, pripojil sa otcovi v obrábaní pôdy. Svornou prácou dokázali významne zväčšiť svoje gazdovstvo. Po otcovej smrti Pavel zostal v poľnohospodárstve a v súčasnosti sa do práce snaží zapojiť aj syna Igora. Toho času obrába 91 jutár pôdy. Pšenicou obsial 35 jutár a ostatné obseje sójou a kukuricou. Na nadchádzajúcu sejbu sa, ako hovorí, dobre pripravil. Časť reprodukčného materiálu si zadováži za hotové, ale sa vraj musí aj zadlžiť, lebo reprodukčný materiál zdražel.

– Nedá sa nič robiť, pôdu treba obsiať, – hovorí. – Očakávam však, že  zvýšenie ceny reprodukčného materiálu bude sprevádzať aj adekvátna cena pšenice, kukurice a sóje. V opačnom to bude opravdivá katastrofa. Dobré je iba to, že sa konečne odstúpilo od predaja reprodukčného materiálu za pšenicu či sóju podľa parít, ktoré boli veľmi nevýhodné a viacnásobne zdražovali celkovú výrobu. Toho roku si osivo, hnojivo a ochranné prostriedky možno zadovážiť s odročeným platením, pričom je cena viazaná k hodnote eura v deň výplaty.

V snahe zabezpečiť väčšie výmery obrábacej pôdy náš spolubesedník prenajíma štátnu pôdu. Mieni však, že v procese prenajímania sa stávajú početné nespravodlivosti predovšetkým voči malým a stredným gazdovstvám, ktoré obrábajú do 50 hektárov. Zastáva mienku, že v danej katastrálnej obci by si pôdu mali prenajímať iba poľnohospodári, ktorí tu žijú, pričom by sa výmery na jedného poľnohospodára mali obmedziť. Tak by viacerí záujemcovia mali možnosť prenajať si pôdu. Uznáva však, že v Hajdušici to nie je možné, lebo by bolo príliš neracionálne kúskovať parcely rozlohy 50 a viac hektárov. Východisko vidí v združovaní poľnohospodárov a spoločnom vystupovaní na licitáciách.

Pavel Cesnak sa orientuje výlučne na rastlinnú výrobu a o dobytkárskej výrobe zatiaľ neuvažuje.

– Dobytkárstvo je veľmi neisté, – hovorí. – Napríklad ešte pred niekoľkými mesiacmi sa ošípané predávali za 220, a dnes len za 150 din za kilogram živej váhy, pokým cena krmiva, predovšetkým kukurice, zostala nezmenená. Hotová strata! Podobne je to aj s mliekom. Skôr sme s otcom uvažovali o tom, že založíme malú farmu na chov juncov. Mienili sme, že si sami dopestujeme krmivo, že zarobíme viac ako z rastlinnej výroby, a k tomu budeme mať aj maštaľný hnoj. Tých plánov sme sa však vzdali z toho dôvodu, že trhom dobytkárskych výrobkov dominujú priekupníci, ktorí vydierajú dobytkárov. Uvažoval som o malej farme aj z toho aspektu, že na účet dobytka si možno prenajať viac štátnej pôdy, ibaže podmienkou je registrovaná farma, ku ktorej je cesta trnistá a veľmi drahá. Vcelku nebežím od dobytkárstva ako vyššej fázy poľnohospodárskej výroby, ale mienim, že sa v tejto chvíli po dinár omnoho jednoduchšie a ľahšie prichádza rastlinnou výrobou.

V. Hudec