Pre zdravie ako súhrn najdôležitejších životných kvalít, ktoré nie je iba stav bez chorôb, významnú úlohu má aj stravovanie. Jedným zo špecifických spôsobov je vegetariánstvo založené na rastlinnej strave, z ktorej je vylúčené mäso. Kým jeden spôsob vegetariánskej výživy pripúšťa konzumovanie mlieka a vajec, druhý zahrnuje iba potraviny rastlinného pôvodu. Mr. sci. med. Dr. Dragan Ivanov, internista z Nového Sadu, pôvodom je z Čurugu, je vegetariánom od narodenia, čo znamená, že žiadne mäsové výrobky, ani len rybie, nikdy v živote nekonzumoval. Jeho matka sa stala vegetariánkou ešte pred jeho narodením, o čom nám vyrozprával aj jednu zaujímavosť:
„Príbuzní boli najprv ustarostení, ale mama bola pevne rozhodnutá zotrvať. Počas tehotenstva veľa konzumovala melóny a broskyne. Tieto letné plody sú dodnes aj mojím obľúbeným ovocím. Obyčajne strava, ktorú žena v tehotenstve má rada, je aj dieťaťovou obľúbenou.“
Vegetariáni dosahujú normálny psychofyzický rozvoj a dlhší životný vek od nevegetariánov. Menej sú náchylní k srdcovým chorobám, angine pectoris, infarktu, hypertenzii, mozgovej mŕtvici, osteoporóze a pod. Vegetariánstvo takisto predstavuje preventívne opatrenie pred rakovinou hrubého čreva, prsníka, pľúc, pankreasu, prostaty…
Potrebné proteíny vegetariánom v strave zaručujú strukoviny (sója, fazuľa, hrach), jadrové ovocie (orechy, mandle, lieskovce), celozrnné obilniny, zelenina, huby, kým sója poskytuje najviac bielkovín. V porovnaní s rovnakým množstvom mäsa, sója obsahuje 5 až 7 ráz viac proteínov, a aj cenove je omnoho výhodnejšia.
Vegetariáni sa nemusia obávať ani málokrvnosti. Napr. strukoviny a jadrové ovocie obsahujú 4- až 6-krát viac železa ako mäso a ryby. Početné výskumy vo svete a u nás (na Lekárskej fakulte v N. Sade) ukázali, že vegetariáni netrpia častejšie málokrvnosťou než ľudia, ktorí konzumujú mäso. Rôzne druhy ovocia, zeleniny, šaláty, obilninové zrnká sú nielen bohato zastúpené, ale lákavými farbami, vôňou a chuťou vyvolávajú príjemné emócie. Už len pohľad na takúto stravu pozitívne ovplyvní city a náladu. Vegetariáni sa zriekajú pritom cholesterolu, mikroorganizmov, početných toxínov, antibiotík, ako i hormónov bolesti a stresu. O konzumovaní potravín rastlinného pôvodu svetoví odborníci stravy hovoria, že dobre plánované vegetariánstvo je užitočné pre všetky štádiá životného cyklu človeka.
Mnohí z nás často radi siahajú po sladkostiach, ktoré veľmi neprospejú nášmu zdraviu. Ako odolať napr. čokoláde?
„Stačí iba jedna kocka horkej (čiernej) čokolády. Ak niekto nevie odolať, tak pacientom hovorievam – dajte si dve, ale rozdelené na malinké časti, aby ste jej chuť dlhšie vychutnávali. Keď môj syn bol malý, dostával od známych a príbuzných čokolády, ktoré potajomky jedol. Raz mi manželka povedala – vidíš, čo si urobil? Tak som syna odviedol do predajne a ukázal som mu, ktoré horké čokolády môže konzumovať. Dodnes mu stačí iba jedna kocka.“
Mali by sme sa vyhýbať potravinám obsahujúcim kofeín, aditíva (keksom a pod.), umelým šťavám, tabaku, alkoholu… Dajme prednosť vode a čaju. Potrebné je zachovať si striedmosť v jedálnom lístku. V starobe je to jedným z najvýznamnejších zdravotných zákonov.
Fyzická aktivita je tiež veľmi dôležitá, mali by sme byť aktívni najmenej hodinu denne. Osožia aj prechádzky. Pohybové aktivity môžu redukovať hladinu stresu, zlepšiť náladu, posilniť mozgové funkcie, prospešné sú na dobrý spánok.
Ešte jedna dobrá rada Dr. Dragana Ivanova: „Spánok zdraviu človeka najväčšmi prospeje vo včasných večerných hodinách. Dve predpolnočné hodiny dobrého spánku znamenajú omnoho viac než 4 hodiny po polnoci. Po 23. hodine by sme už nemali čítať, pozerať TV, sedieť pri počítači. V noci by sme sa mali vyhýbať umelému svetlu. Treba čím viac využívať slnečné lúče a denné svetlo, ale v noci treba dať prednosť tme. Staršie osoby by mali čím viac času tráviť na slnku.“.
Život a zdravie si môžeme skvalitniť malými vecami. Preto neváhajme!
Jaruška Ferková