Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 Čelarevo malo necelých päťtisíc obyvateľov, t. j. približne o 450 menej než roku 2002. Zaúradoval negatívny prirodzený prírastok, ako aj okolnosť, že väčší počet ľudí odišiel do väčších miest, okrem iného i v dôsledku poklesu počtu pracovných príležitostí. Prednedávnom (7. apríla) sa konali voľby do Rady Miestneho spoločenstva Čelarevo. Až desiati z celkove 11 členov RMS, ktorí získali dôveru voličov, sú z listiny, ktorú predložil doterajší richtár povolaním lekár Dr. Goran Latković (Socialistická strana Srbska). Neuchádzal sa o nový mandát predsedu RMS, ako hovorí, pretože toho času zároveň pôsobí ako pokrajinský poslanec a výborník v Zhromaždení obce Báčska Palanka. Prvý muž Čelareva je predsa opäť lekár, a to Dr. Milan Ševo (jeho zástupcom je Bojan Vojvodić). S ohľadom na to, že sme si s Dr. Latkovićom dohodli rozhovor dávnejšie pred voľbami, úvodom sme sa ho spýtali:
– Čím by ste sa, ako donedávny prvý muž Čelareva, predovšetkým pochválili na pláne výstavby osady?
– Veľký úspech je, že sme v tomto roku vyvŕtali studňu, ktorú sme dávno potrebovali; hodnota investície je 10 – 15 miliónov dinárov. Pri zabezpečení prostriedkov nám pomohla Obec Báčska Palanka a pivovar Carlsberg. Všetky štyri studne, z ktorých sa miestny vodovod zásobuje vodou, sme vybavili automatizovanými zariadeniami na chlórovanie vody. Druhá náročná investícia je tiež pred ukončením, a to je úprava Domova mládeže, na ktorý v minulosti boli hrdé celé generácie Čelarevčanov. Prostriedky nám tiež zabezpečila Obec Báčska Palanka. Približne o dva mesiace otvoríme dozaista jeden z najkrajších mládežníckych domovov v pokrajine.
– To už sme pri nasledujúcich aktivitách. Čo je najbližšie na obzore?
– Nasleduje asfaltovanie vozoviek v uliciach Mileho Bulajića a Peru Kecmana. S ohľadom na skutočnosť, že najvypuklejším problémom Čelareva je nezamestnanosť, prijali sme uznesenie o vyhotovení plánu podrobnej regulácie priemyselnej zóny veľkosti troch hektárov v Ulici proletárskej, pri pivovare. Len čo bude plán hotový, vybavíme priemyselnú zónu kompletnou komunálnou infraštruktúrou; k potenciálnym investorom budeme mať len jednu podmienku: aby stavali priemyselné zariadenia, ktoré nebudú znečisťovať životné prostredie. Plány vypracuje Direkcia pre výstavbu Obce Báčska Palanka v súlade s jej kompetenciami. Okrem iného pripraví aj urbanistický projekt úpravy užšieho centra Čelareva. Jednou z prvých úloh je i dokončenie kanalizácie; zostalo dobudovať 700 metrov potrubia v sídlisku Čárda, tiež treba zrekonštruovať basketbalové ihrisko. Jeden z problémov je motel tzv. Ritić, ktorý v minulosti dvakrát zhorel; najprv budeme riešiť majetkovoprávne vzťahy, a potom tam chceme v niekoľkých fázach vybudovať kúpeľné centrum, keďže je v blízkosti prameň teplej vody.
NESPORNÝ TURISTICKÝ POTENCIÁL
– Čo zahrnie úprava centra?
– Okrem novej vrstvy asfaltu a obrubníkov cesty od kaštieľa Dunđerských až k Dunaju pribudnú cyklistické dráhy a nové chodníky, upravíme zelené plochy a pouličné osvetlenie, aby sme získali vkusný a účelový celok. Jeho cieľom je zvýšenie úrovne života všetkých našich občanov.
– Kaštieľ stále nie je prístupný pre verejnosť? Kedy ho sprístupníte?
– V tomto roku na pokračovanie reštaurácie kaštieľa sa vyčlenia štyri milióny dinárov; polovicu zloží Obec Báčska Palanka, druhú Pokrajinský sekretariát pre kultúru. Za posledné dva roky sme na tento účel usmernili 12 miliónov, a to z pokrajinského rozpočtu. Naším cieľom je, aby sme kaštieľ čím skôr sprístupnili, tak pre našich spoluobčanov, ako aj pre širšiu verejnosť.
– Tento objekt je nielen jednou z dominánt Čelareva, ale by mohol byť aj motorom rozvoja turizmu…
– Kaštieľ je nesporne náš najväčší turistický potenciál. Kým roku 2001 nebol uzavretý, navštevovalo ho až 6 000 ľudí do roka. Naše plány nesmerujú k jeho využitiu len z hľadiska turistiky. Chceme, aby sa stal aj podnetom na rozhýbanie celkového spoločenského života, keďže je priam ideálnym miestom na literárne večierky a koncerty klasickej hudby. Zrekonštruovaný je krov, steny, parkety… Zostáva zrekonštruovať elektroinštalácie, vodovod a kanalizáciu. Až sa to zrealizuje, bude treba riešiť otázku, kto v budúcnosti bude jeho používateľom. Mienime, že Múzeum Vojvodiny ako jeho terajší používateľ sa neosvedčil. Rátame s tým, že o rok, o dva túto záležitosť úspešne spoločne riešia MS Čelarevo, Obec Báčska Palanka a Pokrajinský sekretariát pre kultúru.
SPEKTRUM MOŽNOSTÍ SA ROZŠIRUJE
– Čelarevo je dávno známe podľa piva a naposledy aj podľa jabĺk…
– Máme šťastie, že tu pôsobia dve veľké a ekonomicky silné spoločnosti: pivovar Carlsberg a Delta holding, ktorá sa čoraz viac orientuje na pestovanie jabĺk. Verejnosti je známe, že sme mali aj silný textilný podnik TK Dunav, ktorý je od roku 2010 vo fáze konkurzného konania. Rada MS pomohla riešiť status robotníkov, ktorí od roku 2004 nemali spojenú pracovnú dobu; podarilo sa nám spojiť pracovnú dobu po 1. marec 2007 pre súhrnne 400 ľudí.
– Ktoré občianske združenia, spolky a iné organizácie pôsobia toho času v osade?
– Je tu Kultúrno-umelecký spolok Petra Kočića, Miestny odbor Matice slovenskej, Združenie Juraja Tušiaka, združenia poľovníkov, športových rybárov, drobnochovateľov, organizácia Červeného kríža, Kultúrne stredisko mládeže, združenie inovátorov a vynálezcov, združenie penzistov… Všetky spomenuté združenia a organizácie sídlia v budove Kultúrneho centra na hlavnej ulici, oproti budove TK Dunav. Pravdaže, máme dobre organizovaný Futbalový klub ČSK, tiež výborný ženský basketbalový klub, ako i stolnotenisový; všetky predovšetkým zásluhou spoločnosti Carlsberg dosahujú vynikajúce výsledky.
– Vaši občania ako vidno majú široké spektrum možností na spoločenské angažmán…
– Áno, a stále pracujeme na jeho rozšírení, aby ľudia neodchádzali do väčších prostredí, ale aby zostávali tu. Cieľom našich úsilí je zlepšiť kvalitu života v každej osade našej obce, čiže predovšetkým vytvoriť nové pracovné príležitosti, aby ľudia mohli nielen slušne vyžiť zo svojich platov, ale taktiež aby mali poruke všetky obsahy, aké majú obyvatelia väčších miest. Verím, že sa nám tento cieľ podarí dosiahnuť za takých päť až desať rokov.
Juraj Bartoš