O pozitívach a negatívach povolania vychovávateliek

Správne nasmerovanie našich ratolestí do života – to je poslanie nielen vychovávateliek, ale predovšetkým rodičov a príbuzných. Prečo nie povedať:  to je úloha aj celej spoločnosti. Avšak vychovávateľky sú tie, ktoré prvé dostávajú „do rúk“ naše deti v zmysle formálneho učenia. Ako vidia situáciu v súčasných predškolských ustanovizniach vo Vojvodine? Ktoré sú klady a ktoré zápory tejto zodpovednej práce?

Anna Laćarková, PU Včielka v Báčskom Petrovci:

Treba zdôrazniť, že každej vychovávateľke na prvom mieste je dieťa, jeho všeobecný rozvoj vo všetkých oblastiach. Z druhej strany sú rodičia, ktorí veľa očakávajú od nás. Usilujeme sa vyjsť v ústrety aj dieťaťu, aj rodičom, aj zákonom, keďže sú to tri najzákladnejšie činitele, ktoré ovplyvňujú našu prácu. Podľa môjho názoru pozitívne stránky povolania vychovávateľky vidno v tom, že môžeme v úplnosti vyjadriť svoju kreativitu, ako aj to, že pripravujeme deti do ďalšieho života – aby boli dobrí ľudia. Negatívne stránky sú tie, že máme rôzne vplyvy okolia, akými sú požiadavky rodičov a požiadavky zákona, ktoré nám vlastne v určitom zmysle brzdia alebo obmedzujú prácu, lebo ich musíme uplatňovať.

Vera Seleštianska, Anna Čapeľová a Ivana Mučajiová, PU Radosno detinjstvo v Novom Sade:

Pozitívum tejto práce je pekná práca s deťmi, lebo škôlkari sú ešte stále „neskazení“, teda môžu sa modelovať. To, čo by sme mohli v súčasnej dobe zaradiť medzi záporné charakteristiky nášho povolania, je nedostatok alebo upádanie úcty rodičov k vychovávateľom, nedostatok učebných materiálov a pomôcok a zaťaženie administráciou. Samozrejme, veľkým problémom pre vychovávateľky, ktoré sme sa pred niekoľkými rokmi museli doškoliť, je aj neuznávanie získaných vysokoškolských diplomov.

Za odpovede ďakuje:

V. Dorčová-Valtnerová