Dr. Miroslav Bielik

ROZHOVOR

Novozvolený predseda Spolku slovenských spisovateľov z Bratislavy Dr. Miroslav Bielik sa zúčastnil na tohtoročnom literárnom snemovaní v Báčskom Petrovci. Jeho prítomnosť sme využili pozhovárať sa s ním o aktuálnej situácii na poli literatúry, o spolku spisovateľov a vôbec o možnej spolupráci medzi spisovateľmi zo Slovenska a zo Srbska.

– Pán predseda, prosím vás, aby ste čitateľom Hlasu ľudu ozrejmili, čo je SSS a čo je nového vo vašom združení?

– Spolok slovenských spisovateľov je najstaršia celozávodná spisovateľská organizácia na Slovensku. Jeho členské zhromaždenie, ktoré by malo byť raz za dva roky, a teraz to trošku meškalo, sa uskutočnilo 28. mája. Na poslednom zhromaždení som bol zvolený do funkcie predsedu spolku. Čestnými predsedami sa stali básnik majster Jaroslav Rezník a významný spisovateľ Peter Jaroš. Predsedníctvo je štrnásťčlenné, plus zástupcovia krajských pobočiek z Košíc, Bystrice, Žiliny a Nitry. Je to teda širšie predstavenstvo, ktoré ešte len bude voliť ďalších svojich činovníkov a bude meniť personálne obsadenie v spolku.

– Aké kroky mienite podniknúť ako predseda a akým smerom sa SSS bude uberať do budúcna?

– Každopádne rozhodujúcim cieľom spolku v tomto období je aktivizovať členskú základňu. Vrátane odstránenia bariér, všelijakých administratívnych a iných, predovšetkým hraníc, aby spolok mohol zjednocovať tvorivých ľudí na celom Slovensku. A osobite na Dolnej zemi, aby mohol poskytnúť istú ochranu ich tvorivých podmienok a možností. Potom sa treba vyrovnať aj s veľmi zložitými vnútornými majetkovo-finančnými záležitosťami. Lebo centrálna budova a sídlo SSS je na Laurinskej ulici v Bratislave spolu s Asociáciou spisovateľskej organizácie. To je taká druhá časť spisovateľov, i keď je spolok väčšinový. Tam nastali vážne ekonomické problémy. Povedal by som, že je to pálčivá otázka, ktorú dúfam, že vyriešime tak, aby to sídlo zostalo na Laurinskej. Aby sa tak vytvorili pre spisovateľov podmienky a aby napr. nezanikol Klub spisovateľov, ktorý je už genius loci, isté miesto, kde je to identifikované so spisovateľmi. Skrátka, dobre je, aby sa spisovatelia nestali takými bezdomovcami v Bratislave.

– Keď ide o samotných spisovateľov a prezentáciu literárnych diel, ako ďalej?

– Samozrejme, pokúsime sa rozvinúť aj podporu spisovateľským subjektom, osobnostiam a autorom, ale ich aj oceňovať. My sme si všímali ich tvorbu, hľadali spôsob presadzovania ich tvorby cez periodiká SSS Literárny týždenník, Dotyky a cez vydavateľstvo. To vydavateľstvo potrebujeme tiež reprofilovať, aby viac odrážalo potreby spisovateľov a aj záujmy, či potrebu prezentácie do zahraničia, alebo aj vydávať antológie, výbery. Chceme ich preložiť aj do iných jazykov. Toto všetko sa musí urobiť v súčinnosti so štátnymi orgánmi a v kooperácii, čiže v nadviazaní spolupráce s národnými kultúrnymi inštitúciami, ktoré doteraz tak od spolku trošku bočili. Dôležité je prekonať tieto bariéry a aktívne spolupracovať s Literárnym informačným centrom, s Národným osvetovým centrom, s Maticou slovenskou, inými inštitúciami a hľadať nejaké spojenie pred iste neľahkými výzvami.

– Verím, že aj tunajší spisovatelia, ktorých dobre poznáte a ich tvorbu máte zmapovanú, vo vás nájdu nápomocnú ruku, aby sa tieto dve literatúry, ktoré sú v podstate jedno, ešte lepšie poznali.

– Je to mojím obrovským záujmom, aby sme slovenskú dolnozemskú literatúru, osobite vojvodinskú, skutočne etablovali. Sčasti sa nám to už darí cez Slovenské pohľady. Ale chceme ju etablovať aj cez autorov, ktorí by sa cítili rovnoprávne s autormi žijúcimi na Slovensku aj z hľadiska možností, akými sú možnosti tvorivých pobytov, grantov atď. Nemôžeme sa predsa deliť hranicami. Iné spisovateľské komunity a národné štáty na svete sú zjednotené a my toto nemôžeme nevidieť. V krátkej dobe aj zmenou stanov SSS sa budeme snažiť toto urýchliť a významných tvorcov z Dolnej zeme akceptovať ako našich plnohodnotných členov. Aby sme sa k nim tak aj správali, aby sme ich vedeli podporiť a vedeli i prezentovať ich tvorbu u nás. A naopak hľadať tie interaktívne cesty vzájomnej spolupráce. Aby slovenskí spisovatelia mali väčšiu možnosť prezentovať sa aj v Srbsku, nielen v slovenských menšinových prostrediach.

– Na záver nám povedzte, ako chápete postavenie spisovateľov v súčasnosti.

– Chceme, aby sa stav spisovateľov bral vážnejšie ako doteraz. Spisovatelia boli vždy zástavníci demokracie, istých princípov. Najprv si musíme vyčistiť isté naše kauzy, aby sme toto mohli presadzovať. Potom sa môžeme hlásiť a poukazovať na deformácie spoločenského života. Lebo spisovateľ sa musí kriticky pozerať i na to, čo sa robí v súčasnosti.

Za rozhovor ďakuje:

J. Čiep