Netreba sa hanbiť za materinský jazyk

Na recitačnej súťaži Asociácie slovenských spolkov žien svojím prednesom prózy pred tromi rokmi prvýkrát zapôsobila a v kategórii žien do 25 rokov vyhrala mladá recitátorka z Hajdušice Danica Vŕbová. Bola síce trochu sklamaná, že sa nemohla zúčastniť na festivale umeleckého prednesu žien Vansovej Lomnička v Banskej Bystrici, ale na recitovanie nezanevrela. Aj ďalej vystupovala a zdokonaľovala svoj prednes. Tohto roku znovu vyhrala a bola príjemne prekvapená, keď ju zaradili aj medzi účastníčky Vansovej Lomničky. Tam bola potom v kategórii prednesu prózy žien do 25 rokov zaradená do zlatého pásma a stala sa laureátkou tohto prestížneho recitačného podujatia. Z pobytu na Slovensku si vraj priniesla pekné dojmy.

– Úprimne povedané, vôbec som neočakávala také uznanie. Pre mňa veľkým uznaním bol sám fakt, že som sa na Vansovej Lomničku dostala. Konkurencia bola veľmi silná a myslela som si, že v porovnaní s recitátorkami z celého Slovenska, ktoré od malička žijú so slovenčinou, nemám žiadne šance. Pravdaže, všeličomu som sa naučila a bola to pre mňa vzácna skúsenosť. Trochu som však sklamaná výberom textov, ktorými sa predstavili moji rovesníci zo Slovenska. Myslím si, že si zvolili príliš neprimerané texty svojmu veku, ale aj veľkej poetky Terézie Vansovej, na počesť ktorej je toto podujatie. Premnoho sa tam hovorilo o sexe, znásilňovaní dievčat a tomu podobné.

Danica prvýkrát recitovala ako dvojročné dieťa v kostole pri vianočnom stromčeku, avšak vážnejšie sa týmto začala zaoberať v základnej škole. Jej vlohy na recitovanie si všimla učiteľka slovenčiny Ľuboslava Tomečeková, ktorá ju prihlásila na rozhlasovú recitátorskú súťaž. Odvtedy mnohokrát vystupovala tak na tejto súťaži, ako aj na rôznych podujatiach hajdušického MOMS a KUS Bratstvo. Pokrok je viditeľný, najmä keď ide o výslovnosť, ktorá jej, ako to aj sama uznáva, robila veľké problémy. Je akiste skvelým príkladom, že aj v národnostne zmiešanom prostredí si možno materinský jazyk pestovať na vysokej úrovni. S nami sa rozprávala spisovnou slovenčinou, bez srbizmov tak príznačných pre mnohých jej rovesníkov z Hajdušice a okolia. Hrdá je na to, čo dosiahla a veľmi sa pohoršuje nad tým, že mnohí mladí ľudia – Slováci sa v tomto prostredí medzi sebou rozprávajú po srbsky. Dokonca niektorí ani nechcú povedať, že sú Slováci.

– Hajdušica je nacionálne zmiešané prostredie. Aj ja pochádzam zo zmiešaného manželstva, keďže mi je matka Srbka. Škola je výlučne v srbskom jazyku a v osade dominuje srbčina. Jediným kontaktom so spisovnou slovenčinou boli fakultatívne hodiny slovenského jazyka, takže nie div, že aj moja slovenčina bola úplne ovplyvnená srbským jazykom, – hovorí. – Na to mi spravidla najviac poukazovali aj odborné poroty na rôznych súťažiach, takže som si uvedomila, že na tom musím viac pracovať. Začala som viac čítať slovenské texty, sledovať slovenský rozhlas a televíziu a postupne som zo slovníka vyradila srbizmy. Za pokrok vo výslovnosti a prednese veľká vďaka patrí profesorke Márii Kotvášovej-Jonášovej z Kovačice, ktorá ma pripravovala na vystúpenia.

Danica Vŕbová je aj aktívnou členkou hajdušického a jánošíckeho folklórneho súboru. Na ňu sa spoliehajú aj hajdušickí matičiari, najmä keď ide o starostlivosť o etno dom a vítanie hostí v ňom. Pravidelne chodí do kostola a spieva v cirkevnom spevokole. Má vraj rada všetko, čo je späté s kultúrou, tradíciou a vierou Slovákov, ale aj iných. Predovšetkým je však výbornou žiačkou Strednej poľnohospodárskej školy – odbor turistika vo Vršci. Tam je aj členkou divadelnej sekcie, v ktorej stvárnila postavy v hrách Pani ministerka a Zlá žena. Keď sme sa ju opýtali, ako to všetko zvládne, krátko odpovedala:

– Často si aj ja sama sebe položím takú otázku… Odpoveď je vari v tom, že keď človek niečo má rad a dobre sa organizuje, všetko dokáže zvládnuť.

V. Hudec