Náš spoločný domov

Naša planéta nie je na jedno použitie. Tak znie odkaz všetkých priateľov Zeme uvedomujúcich si, čo všetko jej v súčasnosti hrozí. Je toho ozaj mnoho: nadspotreba, ktorá prináša so sebou plytvanie prírodnými zdrojmi a rast množstva odpadov, zasahovanie človeka do jej počasia a klímy, extrémy horúčav a mrazov, narušená ekologická rovnováha,  zamorenie vzduchu spaľovaním odpadov v spaľovniach, špina a prach, hromadenie zbytočných obalov, mrhanie energie, výskyt nebezpečných látok vo výrobkoch, znečistenie vody a pôdy… Takéto a podobné problémy zasahujú všetkých a všetko.

Znepokojujúci zoznam by mohol však byť i stručnejší, keby sa častejšie a viac v praxi uplatňovala zásada troch Z: znižuj (zlé stavy), znovupoužívaj (všetko, čo sa dá), zrecykluj (mnohé odpady). Je to predpoklad systémovej ochrany a tvorby životného prostredia, všímania si jeho viacerých aspektov: ekonomických, trhových, trvalo udržateľného rozvoja.

Sme v situácii, že ľudstvo produkuje stále viac odpadov: v súčasnosti 1,3 miliardy ton ročne, pričom by do roku 2025 to mohol byť aj dvojnásobok toho. Najviac planétu zaťažujú odpadmi bohaté štáty sveta, pričom sú ich najväčším producentom USA. Ich obyvatelia každý deň vytvoria viac než 620-tisíc ton odpadu. Druhú priečku v produkcii odpadu obsadzuje Čína  s 520-tisíc tonami denne. Aby všetko bolo ešte horšie, ide len o papier, plasty, sklo, kov, bioodpady z domácnosti, čo znamená, že v spomínanom množstve nie je zarátaný priemyselný, poľnohospodársky alebo stavebný odpad. Jedinou útechou pri pohľade na tieto fakty je skutočnosť, že sa vo svete recykluje a kompostuje, alebo prirodzene rozkladá priemerne štvrtina odpadu.

Odpady jednoducho produkujeme všetci, čo znamená, že by sme sa environmentálne vhodným spôsobom i mali postarať o ne. To je podstatou odpadového hospodárstva, založeného na potrebe energeticky zhodnocovať zvyšný komunálny odpad, objavovať nové spôsoby spôsobov využívania už vyseparovaných odpadov, racionálne nakladať s produktmi, umožňovať a uplatňovať recykláciu všade, kde sa to dá. Odpad, to chce nápad, dávanie zbytočným veciam druhej šance na život. Aj takéto, navonok drobné kroky, môžu  pre planétu, ktorú obývame, veľa znamenať.

Heslo Je len jedna zem, je výrazne platné od prvej Konferencie OSN o životnom prostredí, ktorá sa od 5. do 16. júna 1972 konala v Štokholme za účasti zástupcov 112 štátov, dodnes. V súčasnosti je vlastne podľa všetkého ešte nástojčivejšie ako vtedy. Preto, lebo sa problémy v životnom prostredí v posledných desaťročiach nahromadili natoľko, že už ohrozujú samotnú existenciu človeka, najmä jeho zdravie.

Obavy v súvislosti so životným prostredím sa týkajú predovšetkým vonkajšieho a vnútorného znečistenia ovzdušia, nevyhovujúcej kvality pitnej vody, zhoršovania kvality pôdy, vplyvu nebezpečných chemických látok na zdravie. Netreba zabúdať, že ľudské zdravie ovplyvňujú i prírodné katastrofy – záplavy, požiare, zosuvy pôdy, nadmerné suchá ako následok klimatických zmien a pôsobenia ľudskej činnosti, napríklad odlesňovania.

Životné prostredie je stále viac jedným z rozhodujúcich determinantov zdravia, zdravie zase jedným z najdôležitejších a základných predpokladov na zvládnutie nárokov života a prostredia. Veď nielen v tomto júni, ale i dávno predtým a dlho po ňom žijeme na planéte, ktorá je naším spoločným domovom. Musíme sa preto starať o ňu ako o domov vlastný. Lebo si inú nekúpime.

O. Filip