SEDEM DNÍ
Niet miesta sklamaniu. S dátumom alebo bez neho, Srbsko v júni 2013 dosiahlo veľký úspech na ceste do Európskej únie. Predovšetkým preto, že sa štát konečne pohol z mŕtveho bodu chaotického hľadania vlastnej identity, rozhodnutý skoncovať s nezmyselnou zanovitosťou, nerozhodnosťou a neúčinnosťou.
Podľa rozhodnutia lídrov Európskej únie rokovania o vstupe so Srbskom sa majú začať najneskoršie v januári budúceho roku, k čomu prispelo predovšetkým podpísanie bruselskej dohody o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny. Prečo práve január? Pretože do januára treba vážne popracovať na implementácii dohodnutého, aby sa slová z papiera dostali do skutočnosti a normálne vzťahy do života.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso toto rozhodnutie nazval historickým, zvlášť s ohľadom na fakt, že nie tak dávno v tejto časti Európy zúrila jedna z najbrutálnejších vojen v novších dejinách.
Na rozhodnutie Európskej komisie o otvorení prístupných rokovaní so Srbskom prišli početné reagovania, tak z domova, ako aj zo sveta. Prevažná väčšina bola pozitívna, avšak nechýbali ani negatívne. Tak napríklad DSS na znak nesúhlasu s pokrokom krajiny, za dobro ktorej sa akože zasadzuje, v Belehrade zorganizovala menšie protestné zhromaždenie.
Okrem práce na uvedení do života bruselskej dohody, ktorá sústavne prebieha už od apríla, Srbsko sa v nasledujúcom období má zamerať na dodržanie presne stanovenej procedúry Európskej únie. Prvým krokom po získaní dátumu otvorenia prístupných rokovaní je uskutočnenie medzivládnej konferencie za účasti predstaviteľov vlád členských krajín EÚ, Európskej komisie a kandidátskeho štátu. Nasleduje rok trvajúca fáza analytického prehľadu a posudzovania zladenosti zákonodarstva kandidátskeho štátu s právnym systémom únie. Táto fáza je známa pod názvom screening, pričom sa ozajstné rokovania začínajú len po ukončení screeningu.
Treba poznamenať, že pôvodná prax v rokovaniach nakladala postupovať od ľahšieho k ťažšiemu, no od tejto praxe sa odstúpilo už v prípade Čiernej Hory. Opačný postup od ťažšieho k ľahšiemu bude teda platiť aj pre Srbsko, ako aj pre všetky budúce kandidátske štáty. To znamená, že sa ako prvé majú otvoriť kapitoly 23 a 24, ktoré sa vzťahujú na súdnictvo a základné práva, respektíve spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť.
Prípravy na otvorenie rokovaní Srbsko podniká vo chvíli, keď jeho západný sused Chorvátsko nadobudlo status člena EÚ. Prístupné rokovania Chorvátska trvali inak sedem rokov a v nich sa zúčastnilo 1 856 ľudí. Medzi početnými hosťami na slávnosti z príležitosti vstupu do únie 1. júla v Záhrebe sa zúčastnili aj prezident Nikolić a premiér Dačić. Bol to teda veľký deň. A nielen pre Chorvátsko.
Ako premiér Ivica Dačić vyhlásil, v najbližšom období treba formovať rokovacie tímy pre každú z 35 oblastí a, samozrejme, určiť vedúceho hlavného rokovacieho tímu. Dačić v tejto súvislosti dodal, že na týchto prácach bude potrebné angažovať možno aj niekoľko tisíc ľudí a zdôraznil, že tu niet miesta pre medzistranícke súperenie. „Ako sa vyrokuje, tak potom aj bude,“ povedal Dačić a pripomenul, že rokovacie tímy sa majú zaoberať aj tými najmenšími detailmi, pretože ide o budúcnosť Srbska v Európe. Ako príklad uviedol, že Poľsko dôraz dalo na poľnohospodárstvo, škandinávske krajiny na rybolov, Taliansko na spôsob pečenia pizze, kým pre Francúzsko bola veľmi podstatná výroba plesnivého syra. Pre Srbsko bude podstatná otázka, či sa a akým spôsobom majú piecť prasce a jahňatá a k tomu páliť pálenka. „Keď sa proces začne, musíte vedieť, ktoré sú vaše záujmy. Nieže sa zajtra stane, že nevieme, čo chceme,“ zdôraznil Dačić.
Keď sa všetko sčíta a odčíta, nikto nemusí byť sklamaný. Dátum nikdy nie je rozhodujúci, hoci je významný. Najpodstatnejšie sú a budú výsledky našich snáh – do januára a zvlášť po januári – v budovaní demokratickej spoločnosti zariadenej a fungujúcej v súlade s európskymi štandardmi.
Anna Lazarevićová