Pri príležitosti osláv 100 rokov činnosti knižnice v Kysáči vo štvrtok 18. júla bolo slávnostné zasadnutie, po ktorom otvorili výstavu dokladov a fotografií Kniha a rodisko. Oslavy prebiehali v rámci 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a 10. výročia obnovenia Spolku kysáčskych žien.
Oslavy storočnice založenia Čítacieho spolku, respektíve Ľudovej knižnice a čitárne v Kysáči sa začali v Slovenskom národnom dome kultúrno-umeleckou zložkou, v rámci ktorej zaspievali spevácke skupiny KIS a zarecitovala Elena Surová, učiteľka vo výslužbe. Moderovala Anna Legíňová. Hostí privítal Ján Slávik, predseda Rady MS Kysáč. Medzi nimi boli Dragan Kojić, riaditeľ Mestskej knižnice Nový Sad, so spolupracovníkmi, Siniša Jokić, kustód-dejinár Múzea mesta Nový Sad, Petar Jaćimović, predseda Správnej rady Mestskej knižnice Nový Sad, Vladimír Fekete, podpredseda MSS pre Báčku, Jarmila Stojimirovićová, riaditeľka Knižnice Štefana Homolu v Petrovci, Juraj Červenák, predseda Správnej rady Knižnice Š. Homolu, profesori Ján Babiak, Samuel Boldocký a Viera Boldocká. Prítomní boli aj predstavitelia ustanovizní, cirkví, spolkov a združení z Kysáča, ako i mnohí ďalší občania.
Správu o založení a práci Čítacieho spolku, ktorú pripravil Michal Gombár, učiteľ na dôchodku, na štvrtkovom podujatí prečítal Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč a čestný predseda MSS. Predtým R. Surový pripomenul, že je potrebné zladiť známe údaje o zakladaní čítacieho spolku. To preto, že je v časopise Pešťbudínske vedomosti (zo 16. januára 1863) zverejnená správa o zakladaní Čítacieho spolku v Kysáči, kde sa uvádza, že „sa 15. októbra 1862 zišlo 46 – 50 občanov Slovákov, kde hneď čítací spolok uzavreli“. V pokračovaní sa R. Surový orientoval na dátum 6. júla 1913, keď štátnymi vrchnosťami Rakúsko-uhorskej monarchie bolo Kysáčanom dovolené založiť Čítací spolok. Zakladajúce zasadnutie bolo v hostinci Jána Kolára, predsedom sa stal Pavel Macák, stolár, podpredsedom Peter Šimkovic, učiteľ, a tajomníkom Matej Nemečkai, úradník. V spracovaných dejinách knižnice sú údaje o špecifickostiach v práci, o ťažkostiach v zadovažovaní kníh, zaujímavosti. Také sú napríklad údaje, že v Čítacom spolku v Kysáči ženy nemohli byť členkami, že spolok 21 rokov nemal trvalé umiestnenie – založený bol v hostinci, a potom sa sťahoval ako nájomník do súkromných domov Ferkovcov, Bičiarovcov, Červenovcov, Kolárovcov a iných. Roku 1934 ho umiestnili v Slovenskom národnom dome. Od roku 1963 knižnica pracuje pod menom Michala Babinku ako pobočka Mestskej knižnice v Novom Sade.
Príležitostnými slovami sa prítomným prihovoril riaditeľ Mestskej knižnice Nový Sad Dragan Kojić, ktorý zdôraznil, že „v civilizačnom a každom inom ohľade môžeme napredovať len vtedy, keď sa opierame na našich slávnych predkov“. Spomenul najmä popredných Slovákov a Srbov z 1. polovice 19. storočia, ktorí mnoho urobili na vytvorení bratskej zhody dvoch veľkých slovanských národov. Nasledovali pozdravné príhovory s odovzdaním darov na obohatenie knižničného fondu.
Kniha a rodisko
V priestoroch kysáčskej knižnice oslava 100. výročia založenia Čítacieho spolku pokračovala otvorením výstavy Kniha a rodisko, ktorú mala na starosti Mestská knižnica v Novom Sade. Prítomných, ktorí sa presunuli zo Slovenského národného domu, a ku ktorým návštevníci aj pribudli, privítala knihovníčka kysáčskej knižnice Alena Uhláriková. Potom sa prihovoril Dragan Kojić, riaditeľ novosadskej knižnice, ktorý výstavu otvoril. Povedal, že výstava nasvedčuje tomu, že sú dejiny knižnice v Kysáči veľmi bohaté a navrhol, aby výstava bola podnetom na vypracovanie monografie o kysáčskej knižnici. Autorkami výstavy sú Blaženka Markovićová, Ljiljana Mitrovićová a Ľudmila Berediová-Stupavská. Dobrým a praktickým sprievodcom výstavy je katalóg. O viac ako mesačnej práci na príprave výstavy hovorila jedna z autoriek B. Markovićová, ktorú z tejto príležitosti obliekli do kysáčskej kašmerínky. Ako povedala, vyplynulo to z jej oduševnenia tak z výstavy, ako i zo spolupráce pri jej chystaní. Pripomenula, že vystavili malý výber z toho, čo nazbierali od pivnice po povalu, cez osobné kolekcie.
Nakoniec hostí v mene oslavného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča pozdravila predsedníčka Ľudmila Berediová-Stupavská. Povedala, že oslavy založenia alebo obnovenia Čítacieho spolku spojili s výročím obnovenia Spolku kysáčskych žien, lebo sa v zozbieraných materiáloch a zápisniciach píše, že všetky spolky, a medzi nimi i spolok žien, tesne spolupracovali. Pripomenula tiež, že k veľmi dôležitým materiálom prišli v dome bývalého hlavného podnotára Jána Ferku, ktorý je toho času zakúpený pre potreby Spolku kysáčskych žien. Z postu predsedníčky Spolku kysáčskych žien Ľ. Berediová-Stupavská zacitovala Elenu Šoltésovú, ktorá pred 92 rokmi v Živene napísala: Všetky ženy celou silou a oddanosťou, nečakajúc nijakej odmeny, chopili sa dobrovoľnej činnosti kdekoľvek mohli byť užitočnými. Každá nemôžeme dokazovať veľkých vecí, ale každá máme konať všetko, čo môžeme. Povedala ešte, že je tento odkaz stále živý, o čom svedčí aj dnešný Spolok kysáčskych žien, a pripomenula, že sa v spolupráci s knižnicou budú usilovať, aby svetlo sveta uzreli ešte mnohé cenné veci zo života Kysáčanov a Kysáča.
E. Šranková