HROBKA VEĽMOŽA POCHOVANÉHO PRED 1 600 ROKMI JE EURÓPSKYM UNIKÁTOM
Možno vám to pripadá neuveriteľné, ale Slovensko má naozaj svojho Tutanchamóna. Takto médiá pomenovali stále záhadné germánske knieža, ktoré pred 1 600 rokmi pochovali pod Tatrami. Prirovnanie k slávnemu egyptskému faraónovi si vyslúžilo vďaka veľkoleposti a zachovalosti hrobky. Jej prvé poklady v polovici júla sprístupnilo verejnosti Podtatranské múzeum v Poprade.
Jeden z najvýznamnejších archeologických objavov na Slovensku v posledných desaťročiach uzrel svetlo sveta koncom roku 2005. „Na stavenisku priemyselného parku v Poprade – Matejovciach sa pri znižovaní terénu objavilo zavlhnuté miesto, ktoré sa stavitelia snažili spevniť vybagrovaním a vyplnením kamením. Pri bagrovaní ale narazili na drevenú zrubovú konštrukciu, o ktorej sa domnievali, že ide buď o nejaký prameň uchytený v drevenej konštrukcii, alebo o bunker z druhej svetovej vojny,“ vysvetlil pre internetový portál webnoviny nitriansky archeológ Karol Pieta. Namiesto bunkra tam bola hrobka, a to mimoriadne vzácna.
Doteraz sa nepodarilo zistiť, kto presne je v nej pochovaný. V každom prípade išlo o významného muža. „Knieža bol Germán a snáď Vandal, pretože obyvateľstvo, ktoré v tom čase žilo na území dnešného severného Slovenska a južného Poľska, pravdepodobne patrilo ku kmeňu Vandalov,“ tvrdí archeológ. Podľa analýz DNA mohol 170-centimetrový, dobre stavaný, asi 25-ročný muž pochádzať dokonca až z oblasti medzi Volgou a Urálom. Výskum obsahu izotopov stroncia z kostí zasa naznačuje, že nežil v okolí Popradu, kde sa nachádza hrob, ale v západnejších častiach.
Ďalšou stopou je konštrukcia hrobky. „Je izolovaná rovnakým spôsobom, aký popisujú rímske stavebné príručky. Ide o nečakane pevné previazanie s civilizačnými centrami tej doby,“ vysvetlil Karol Pieta. Mohlo by to dokonca znamenať, že šľachtic slúžil v rímskej armáde, čo pre vtedajších barbarských vodcov až také nezvyklé nebolo.
Okamžite po objave začali na Slovensko prúdiť davy archeológov z celého sveta. Ide totiž o európsky unikát. „Takto zachovaná hrobka nemá v tomto drevenom prevedení nikde obdobu. Celá architektúra hrobovej komory vrátane sarkofágu je nedotknutá. Podobné kniežacie hroby sa našli na viacerých miestach vtedajšej barbarskej Európy, ale len vo forme fragmentov,“ zdôrazňuje nitriansky archeológ. Jej obsah previezli na analýzu a konzervovanie do nemeckého Schleswigu, kde sú na takúto prácu vybavený potrebnými zariadeniami. Postupne sa artefakty dostávajú späť na Slovensko, kompletnú expozíciu by mohli predstaviť verejnosti v roku 2016. V týchto dňoch však v popradskom múzeu predstavili prvé exponáty. Ide najmä o drevený nábytok z hrobky, ktorý mal podľa povier mŕtvy používať v posmrtnom živote.
Najdôležitejšie exponáty sú podľa odborníkov stále v štádiu konzervovania v zahraničí. Na rozdiel od skutočného Tutanchamóna, z ktorého hrobky vynášali poklady celé dni, ba aj týždne, ten slovenský o svoje najväčšie cennosti prišiel. Väčšinu zlatých a strieborných vecí si odniesli vykrádači hrobiek.
Na druhej strane možno práve vďaka zlodejom hrobka aj po dlhých storočiach zostala v takom dobrom stave. „Podľa našej hypotézy sa konštrukcia hrobky, ktorá bola vybudovaná v nepriepustných íloch, zachovala vďaka tomu, že cez vykrádaciu šachtu sa do dutého priestoru dostala povrchová voda. Riedke bahno siahalo do výšky asi 65 centimetrov pod strop hrobky. V tomto prostredí bez prístupu vzduchu sa všetky organické časti zachovali,“ vysvetlil archeológ.
R. B.