Tak to beží: leto ako obdobie najčastejších dovoleniek a pravidelných prázdnin spravidla chápeme dvojdielne – prvá časť je tá pred Slovenskými národnými slávnosťami, tá druhá po nich. Zvykli sme si na ich ustálený termín – prvý augustový víkend, preto často počuť: „Nevyšla nám cesta v júli, teraz už pôjdeme len po Slávnostiach“; alebo „Ak líčenie domu nestihneme do Slávností, radšej nezačínajme – urobí sa to na pokoji potom“…
Slávnosti môžeme pozorovať ako svojrázny medzník aj v ich historickom kontexte: rovno na tomto veľkom podujatí tunajších Slovákov aj oficiálne pribudli do nášho národného života dôležité objekty či inštitúcie. Napríklad už na 1. ročníku tohto národného snemovania roku 1919 bola otvorená kníhtlačiareň v Petrovci, roku 1923 na SNS položili základný kameň budovy Slovenského reálneho gymnázia, roku 1932 založili Maticu slovenskú v Juhoslávii, ktorá sa neskôr zapojila do organizácie SNS a v rokoch pred druhou svetovou vojnou a tesne po nej ich samostatne organizovala, roku 1948 na SNS slávnostne otvorili Národné múzeum v Petrovci…
Svojrázne medzníky sú aj oslavy výročí našich inštitúcií či jubileí popredných jednotlivcov na týchto novších každoročných Slávnostiach, keď tiež robíme súvahu a rysujeme ďalšie kroky. V tomto roku si napríklad pripomíname 10. výročie pôsobenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, teraz jedného z troch organizátorov SNS.
A Slovenské národné slávnosti, aj oficiálne národný sviatok Slovákov v Srbsku, to sú i neformálne stretnutia, nové známosti, zážitky a dojmy, ktoré si takto príležitostne oprašujeme, znovu prežívame. Ako svojrázny medzník nielen v rodinnom fotoalbume, ale i v zákutí našej duše.
A. Francistyová