Rozlúčka s najkrajšou službou

Životná mozaika človeka pozostáva z početných období, a každé má svoj začiatok a svoj koniec… Nové začiatky neraz popretkávajú rozličné pocity, avšak prospešnou činnosťou človek ich rýchlo potlačí do úzadia, a potom sa môže tešiť z plodov svojej práce. Hlboké brázdy vyorané na duchovnom poli, v cirkvi a v službe Božej má za sebou silbašský farár Vladimír Lovás st., ktorý sa v máji stal dôchodcom, ale do konca júla ešte vykonával kňazskú službu v silbašskom cirkevnom zbore, kde pôsobil bezmála 22 rokov.

Svoje rozlúčkové bohoslužby pán farár Vladimír Lovás st. mal v 9. nedeľu po Svätej Trojici (28. júla) v evanjelickom kostole v Silbaši. Za základ kázne si zvolil text z Evanjelia podľa Lukáša 9,62: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie. Hlboko vyorané brázdy v živote človeka majú význam, keď dosiahnu vytýčený cieľ, aj keď sa ten niekedy zdá príliš ďaleký alebo nedosiahnuteľný.

Pán farár Vladimír Lovás st. sa zároveň poďakoval početným Silbašanom a celej cirkevnej správe, okrem iného aj týmito slovami: „Za všetku orbu a sejbu, ktorú mi Pán Boh pomáhal zdolávať.“

Na bohoslužbách zaspieval ženský cirkevný spevokol a úprimnými slovami vďaky sa s pánom farárom a jeho rodinou rozlúčili členky Oltárneho krúžku Márie a Marty, ako aj cirkevníci silbašského ev. zboru. V silnom citovom rozrušení nejedna slza vypadla z oka, ale najväčšou hodnotou sú predsa spomienky, ktoré v srdciach zostanú navždy.

Jaruška Ferková