Metla naša každodenná

Vstupným podujatím tohtoročných v poradí 52. Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci bola nekaždodenná vernisáž etnografickej výstavy Česť našej metle, ktorú aktivistky Spolku petrovských žien pripravili a prezentovali na nádvorí spolkových miestností na Námestí slobody. V nedeľný podvečer 28. júla vernisáž prilákala početných divákov, tak z domova, ako aj zo zahraničia. Členkám spolku sa na výstave podarilo názorne ozrejmiť tunajšiu tradičnú priemyselnú rastlinu – cirok.

Na úvod predsedníčka spolku Katarína Arňašová privítala prítomných a vysvetlila, prečo si zvolili metlu za tému tohtoročnej výstavy. „Ani jedna žena by si iste nevedela poradiť, keby mala dať dom a dvor do poriadku bez metly. Táto kráľovná čistoty, či už vyrobená z prútia, metlíňa, ciroku, alebo iných rastlín, alebo najnovšie i z plastovej hmoty, je našou každodennou potrebou,“ prízvukovala Arňašová a dodala, že „dnes vzdávame hold ciroku, v poradí tretej priemyselnej rastline u nás, ktorá rovnako významne poznačila život Petrovčanov ako chmeľ a dávnejšie aj konopa“.

Prítomní sa potom dopodrobna oboznámili s tradíciou pestovania a spracovania ciroku v týchto krajoch. Dozvedeli sa aj údaje o veľkej továrni na výrobu metiel, petrovskej Kooperatíve, ktorá roku 1989 zamestnávala až 620 osôb a roku 1990 vyrobila 4 200 000 kusov metiel. Vypočuli si aj básne a príležitostné texty v podaní Nataše Rybárovej, Hany Slavkovej, Márie Gašparovskej a Martina Krajčíka.

Na dobrú náladu v krojoch oblečená spolková spevácka skupina žien zaspievala niekoľko starodávnych piesní. Na harmonike ich sprevádzal Zdenko Makovník. Ako to kedysi bývalo pri zrezávaní ciroku, spolkárky a deti názorne ukázali tak, že sa priviezli na záprahovom koči, pracovali s cirokom, spievali, a napokon sa v chládku pekne občerstvili.

Na otvorení výstavy sa prihovorili aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, matičný čestný predseda Rastislav Surový a jeho manželka Elena, kým česť vyhlásiť výstavu otvorenou mal vedec a šľachtiteľ ciroku Dr. Vladimír Sýkora.

J. Čiep