Mení sa doba, meníme sa aj my

ZO SLÁVNOSTNEJ AKADÉMIE K 10. VÝROČIU NRSNM

Záver môže byť len jeden: stanovené ciele sa podarilo naplniť. Alebo, pohľad zhrňujúci: je v tomto roku mnoho kultúrnych a iných výročí, príležitostí na oslavovanie a pripomínanie si minulosti. Nad mnohými z nich však vlastným významom vyčnieva desiate výročie vzniku a  pôsobenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá si jubileum oslávila štvrtkovou slávnosťou v Zhromaždení APV v Novom Sade. V ten podvečer 1. augusta sa vo veľkej zasadačke pokrajinského parlamentu stretli bývalí a súčasní členovia NRSNM, spoločenskí, kultúrni a politickí dejatelia zo štátnej a republikovej úrovne, predstavitelia vlády Slovenska a organizácií či zväzov Slovákov z Maďarska, Poľska, Rumunska, zástupcovia nášho mimovládneho úseku a medzinárodných organizácií, predstavitelia spolkov, združení, inštitúcií… Aby sa pozreli na doteraz prejdenú cestu, ako na pilier na ktorom možno budovať ďalej: do šírky a výšky.

Bohato koncipovaný a navrstvený program, pozostávajúci hlavne zo štyroch zložiek: zmienke o desaťročnej činnosti, o jej početných kladoch, tiež o niektorých záporoch, podaného predsedníčkou Národnostnej rady Annou Tomanovou-Makanovou, prezentácie obsiahlej a serióznej, takmer 500-stranovej monografie o tom, ktorú predstavil podpredseda NRSNM Vladimír Valentík, udelenia ocenení najzaslúžilejším, najmä Bojanovi Pajtićovi, predsedovi vlády APV, Žarkovi Obradovićovi, doterajšiemu ministrovi školstva RS, Igorovi Furdíkovi, predsedovi ÚSŽZ, Predragovi Markovićovi, predsedovi Zhromaždenia RS v rokoch (2004 – 2007) a Svetozarovi Čiplićovi, bývalému ministrovi pre ľudské a menšinové práva (2008 – 2011), ako aj kultúrno-umeleckého segmentu, treba v istom slova zmysle pochopiť ako historicky potrebné pristavenie sa a retrospektívu, no ešte viac ako odrazový most do nových diaľok, aktivít a skúšok.

Na rozdiel od obdobia pred takým desaťročiam, keď takmer všetko viselo o vlásku, situácia je dnes zásadne inakšia: doba je síce ťažšia, zložitejšia a náročnejšia, no sú tu, našťastie a konečne deklarácie zahraničné a zákony domáce, regulujúce práva a záväzky, tiež postavenie  rád i menšín, umožňujúce stanoviť priority, zachovať identitu, viesť aktívnu národnostnú politiku. Je to nanajvýš potrebné dnes, keď Národnostná rada zastrešuje viac ako štyridsať vzdelávacích a takmer osemdesiat kultúrnych inštitúcií, jedenásť médií, spolupracujúc pritom s jedenásť obcí v ktorých je slovenčina úradným jazykom. Taktiež je i zakladateľkou, spoluzakladateľkou alebo čiastočnou zakladateľkou celého radu dôležitých národnostných subjektov a inštitúcií akými sú NVU Hlas ľudu, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Múzeum vojvodinských Slovákov v Petrovci, Galéria insitného umenia v Kovačici, Gymnázium Jána Kolára v Petrovci…

Slovom, Národnostná rada aj do budúcich rokov zostáva jedinečnou činiteľkou nášho národnostného žitia: nielen ako kormidelníčka pri stanovení našich vitálnych záujmov v štyroch prioritných oblastiach, ale aj ako nenahraditeľné spojivo medzi dvoma štátmi a vlajkonosička harmonického spolunažívania v multietnickom prostredí. V tom všetkom, ako vyzdvihol 1. augusta pokrajinský premiér Pajtić, vždy treba mať na zreteli, že je vzťah k národnostným spoločenstvám obrazom väčšinového národa, jeho civilizovanosti, úrovne kultúry a povedomia o tom, že je bohatstvo v rozličnostiach. Zvlášť vo Vojvodine, ktorá je už dnes akousi Európskou úniou v malom. Ďakujúc všetkým, ktorí v nej úspešne spolunažívali včera a budú tak dnes, ako i zajtra.

                                                                                                     Oto Filip