V poslednom desaťročí dvadsiateho storočia sa v silbašskom chotári melóny pestovali vo veľkom. Melónové polia sa každoročne zväčšovali až dosiahli rozlohu tisícjutrovej plochy. Po takmer dvadsiatich rokoch sa tieto plochy zmenšili a dnes silbašskí poľnohospodári tieto šťavnaté plody pestujú zhruba iba na 50 jutrách.
Poľnohospodár Pavel Rauza zo Silbaša melónové semiačka na svojich poliach prvýkrát posadil roku 1990. Vtedy na začiatku spolu so susedom mali melóny na šesťjutrovej ploche. Podľa slov Pavla Rauzu ten začiatočný rok bol zároveň aj najlepší:
„Úroda zo šiestich jutár vtedy bola vynikajúca, predali sme 21 vagónov melónov a asi 3 vagóny zostali v poli. Vtedy to boli tie pravé melóny, nie ako dnešné, ktoré dozrievajú skôr a musia sa vysádzať pod fóliovník. Žiadne fóliovníky sme vtedy nepoužívali. Spomínam si, že v spomínanom roku sme v jednom dni nasekali (v Silbaši sa na zber melónov používa sloveso sekať) až 5 vagónov. Mali sme vtedy jeden melón, ktorý vážil 32 kg, núkali nám za neho 100 nemeckých mariek, ale sme ho predať nechceli.“
Manželia Anna a Pavel Rauzovci si spomínajú aj na leto roku 1995, keď do našich krajov prichádzali utečenci, a oni im vďačne dávali melóny, zastavovali traktorové kolóny a rozdelili spolu asi 3 tony šťavnatých letných plodov.
V prvých piatich rokoch sa pestovanie melónov Rauzovcom veľmi darilo. Záujem o melóny sústavne rástol a čoraz viac Silbašanov sa chcelo vyskúšať v pestovaní tejto sladkej kultúry. Každý nasledujúci rok už potom bol však menej prospešný pre silbašských pestovateľov melónov.
„Melónový dinár je sladký a ak plody nepredáš, rozdelíš ich a urobíš radosť iným,“ hovorí P. Rauza.
V roku 2013 sa Rauzovci rozhodli, že melóny vysadia iba na jednom jutre, a to iba odrodu Vasko, tá sa vraj ukazovala ako najlepšia. Voľakedajšie známe a dobré odrody, ako napr. Madera, sa už dávno na silbašských poliach nepestujú. Aktuálne sú iné druhy. Tohto roku pred koncom melónovej sezóny, keď už možno hodnotiť výsledky práce, hovoria, že nie sú veľmi spokojní. Veľa škody spôsobili vrany, pretože vtákom ako škodcom sa takmer nemožno ubrániť, ľahšie je napr. ochrániť melónové plody pred zajacmi. Okrem toho škodu v tomto roku zapríčinilo aj krupobitie.
Rauzovci majú zákazníkov z Kuly, Vrbasu, Crvenky a z iných okolitých osád, s ktorými už rad rokov dobre spolupracujú. V porovnaní s minulými rokmi melóny sa v súčasnosti kupujú v oveľa menších množstvách.
Anna a Pavel Rauzovci na svojich poliach okrem melónov tohto roku mali aj dyne a tiež aj iné kultúry – sóju, kukuricu, pšenicu, zemiaky.
„Doteraz sme mávali aj cibuľu, v tomto roku už nie, ide to už ťažšie a ktovie, možno na budúci rok ani melóny nebudeme pestovať,“ doložil P. Rauza.
Jaruška Ferková