Nárečie – poklad každého národa

(Daniel Dudok: Nárečie Aradáča v Banáte na pozadí vzniku a vývinu obce. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2013. Edícia Vedecké zošity.) 

Charakteristickými črtami každého národného spoločenstva okrem tradičných rodinných zvykov (narodenie, svadba, pohreb), tradičných výročných zvykov (zvyky zimného a zvyky letného obdobia) a kultúrnych podujatí sú aj vyjadrovacie rečové prostriedky. Nárečia ako vyjadrovacie rečové prostriedky ľudu, také odlišné a také dôležité pre každé slovenské prostredie vo Vojvodine, pre príslušníkov slovenského jazykového spoločenstva, vyplývajúce z národa a oplývajúce národom, sú klenotom každého jazykového spoločenstva, prejavom kultúry. Dedia sa ústne z generácie na generáciu. Od malička si ich osvojujeme.

Doposiaľ sa im málo priestoru venovalo. Akoby boli zaznávané. A vlastne spolu so spisovným jazykom v najširšom zmysle tvoria dokopy slovenský národný jazyk. Je preto chvályhodný skutok univerzitného profesora na dôchodku Daniela Dudka, ktorý Slovenskému vydavateľskému centru ponúkol na zverejnenie knihu Nárečie Aradáča v Banáte na pozadí vzniku a vývinu obce, a tým čiastočne vyplnili prázdno v tejto oblasti. Profesor Dudok sa veľa rokov venoval dialektologickej problematike, pozorne skúmajúc zložité jazykové javy, a výsledkom tej mravčej práce je aj táto kniha vydaná v tomto roku v edícii Vedecké zošity.

Prvé strany sú venované stati Slová na úvod a cieľ práce, kde sa autor prihovára čitateľom, ozrejmuje cieľ tejto práce a zároveň akoby s výčitkami svedomia konštatuje: „Predkladáme verejnosti prácu, ktorú sme koncipovali takmer pred štyrmi desaťročiami. Rozličné okolnosti spôsobili, že doteraz nebola uverejnená. (…) … ďalšie odkladanie jej uverejnenia bola by veľká škoda nielen pre opis a výskum nárečí Slovákov na tomto území, ale aj pre celkovú slovenskú dialektológiu a jazykovedu vôbec.“ A je to skutočne tak. V stati Zvuková stavba aradáčskeho nárečia prostredníctvom nespočetných príkladov odborne podložených rozoberá aradáčske nárečie, dôkladne vysvetľujúc použitie samohláskových, a potom aj spoluhláskových foném, postupne sa dostávajúc k zložitejšej problematike v stati Zmeny hlások. Tu dopodrobna vysvetľuje zmeny hlások, ako sa uvádza, „tzv. psychologické zmeny hlások. Patria sem asimilácia a disimilácia na diaľku a metatéza alebo prešmyknutie hlások“. V knihe, tak ako sa to na takú publikáciu patrí, v osobitnej stati sú ukážky z reči Aradáčanov v ich každodennom domácom prostredí, záväzný slovník nárečových slov a tvarov, samozrejme, v slovenčine, a v pokračovaní uvedené aj resumé v srbčine a v angličtine. Na konci knihy sú priložené mapky kolonizačných prúdov zo Slovenska, kolonizačných ohnísk na Slovensku a slovenských osád vo Vojvodine, čo vlastne prispieva ku kompaktnosti jedného celku.

Čo povedať ešte?! Azda len toľko, že Aradáčania majú byť hrdí na to, že si autor vedľa toľkých slovenských vojvodinských nárečí zvolil práve aradáčske nárečie na taký celistvý rozbor. Na poli dialektológie je práce viac než dosť, ale máme nádej, že sa aj iné nárečia dostanú pod drobnohľad autora.

Anna Horvátová