Médiá v materinskej reči ako základné ľudské právo

O tom, že príslušníci národnostných menšín majú výsostné právo na médiá vo vlastnej reči, ktoré zaručujú medzinárodné dokumenty, akými sú Rámcová dohoda o ochrane národnostných menšín a Európska charta o regionálnych a menšinových jazykoch, ale aj naše zákonné predpisy, netreba zvlášť hovoriť. Ale neraz sa ukázalo, že samotným členom menšinového spoločenstva občas treba pripomenúť, aby svoje právo uplatňovali, či bojovali oň, ale azda častejšie niektorých aktérov našej politickej scény, aby si ho uctievali.

Toto právo prispieva k zachovávaniu a rozvíjaniu jazyka národnostnej menšiny, čo v konečnom dôsledku znamená aj zachovávanie menšinovej identity. Hovoríme o prvom z troch dôležitých aspektov pri uplatňovaní tohto práva – o práve na informovanie v materinskom jazyku ako o zdroji identity. Avšak to neznamená „iba“ to. Nielenže ide o právo patriace do skupiny najdôležitejších menšinových a politických práv, ale dodatočnú hodnotu mu dodáva fakt, že tvorí prvok integrácie príslušníkov menšinového spoločenstva do národného politického spoločenstva. To v preklade znamená, že ide o umožnenie príslušníkovi konkrétneho spoločenstva, aby bol aktívny a integrovaný člen politického spoločenstva, čiže je to druhý aspekt – právo na informovanie v materinskom jazyku predstavuje aj integračný zdroj. Aby prišlo k úplnej integrácii (pozor, nie asimilácii!) príslušníka národnostnej menšiny do spoločnosti, každý jednotlivec musí byť rovnoprávny s ostatnými členmi spoločenstva v zmysle používania materinského jazyka v médiách. Nakoniec, tretie dôležité stanovisko keď ide o jestvovanie práva na médiá v materinskom jazyku, ktoré možno nazvať zdroj občianskej kompetencie, sa odzrkadľuje vo vykonávaní objektívnejších a racionálnejších volieb a rozhodnutí, ktoré sú možné v prípade širšej informatívnej ponuky, ku ktorej prispievajú práve médiá v rečiach národnostných menšín.

V menšinovej enkláve zvlášť netreba zabúdať „jazykový“ rozmer uplatňovania tohto práva, týkajúci sa hlavných aktérov, čiže tvorcov obsahov mediálnych produktov národnostných spoločenstiev, akými sú noviny, rozhlas, televízia a internet. Tí by zo zreteľa nemali strácať fakty, ktoré hovoria o funkciách týchto médií. Menšinové médiá nemajú iba funkciu informovania a formovania verejnej mienky daného spoločenstva, ale práve ony zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovávaní a rozvíjaní menšinových jazykov, ako sme už naznačili. Toto ešte pred dvadsiatimi rokmi zdôraznila naša renomovaná jazykovedkyňa prof. Dr. Mária Myjavcová, ktorá písala konkrétne o novinách Hlas ľudu, ale v podstate princíp je aplikovateľný na všetky naše médiá: „Noviny HĽ spĺňajú tiež dôležitú funkciu aj z hľadiska samotného slovenského jazyka: sú jednak prostredím, kde sa uplatňuje spisovná podoba slovenského jazyka, a tak priamo prispievajú (a to aj napriek istým odklonom od spisovnej normy) k upevňovaniu pozícii spisovnej slovenčiny vo Vojvodine, jednak miestom, kde sa bezprostredne odrážajú nové komunikačné potreby slovenského jazykového spoločenstva vo Vojvodine ako organického celku spoločenstva juhoslovanských národov a národností.“ (Myjavcová, Mr. M.: Noviny Hlas ľudu v kontexte slovenskej jazykovej situácie vo Vojvodine. In: Štyridsať rokov Hlasu ľudu, Hlas ľudu, Nový Sad, 1984, s. 162)

V tom zmysle je veľmi dôležité, aby naše menšinové spoločenstvo nielen malo právo na médiá vo svojom jazyku, ale aby ho aj uplatňovalo, a to s výraznou dávkou jazykovej odbornosti, zodpovednosti a profesionality.

V. Dorčová-Valtnerová